Desiaty diel síce nie je žiadne prelomové jubileum, aspoň malá slávnostnosť je však namieste. Tentokrát sú tipy azda žánrovo najrozmanitejšie, aké sme tu kedy mali.
Až na niekoľko tematických častí je zadanie vždy rovnaké: čo práve počúvate?
Keď som tento týždeň písal jednému z najaktívnejších prispievateľov, hudobníkovi a spisovateľovi Pištovi Vandalovi, spomenul som si na historku o jeho textoch pre Elán, ktoré však skupina nikdy nepoužila. Napíš mi dačo o Eláne, vravím mu zo žartu. A do niekoľkých desiatok minút o nich skutočne napísal.
Všetky ostatné diely hudobných tipov nájdete tu.
Michal Durdovanský, koordinátor hudobných tipov
Jonatán "Pjoni" Pastirčák, hudobník
"Evian Christ, známy hlavne zo svojej nedávnej spolupráce s Kanye Westom na jeho poslednom albume Yeezus, vydáva svoje druhé EP s názvom Waterfall. Oproti jeho predošlej produkcii je to radikálny posun smerom ku klubovej tanečnej elektronike.
Je veľmi výrazne ovplyvnený tvrdým technom a hip-hopom, za čo pravdepodobne môže aj spolupráca na Westovom albume. Práve jeho zvuková agresivita, ktorá sa mieša s jemnými zvukmi a pianom je to, čo mi príde na singli Waterfall najzaujímavejšie. Predpovedám, že sa čoskoro stane hitom alternatívnych parties."
Rudi Rus, hudobný publicista, moderátor Rádia_FM
"Geddy Lee, spevák, basgitarista a klávesák famóznych Rush a jeho sólovka z roku 2000. My Favorite Headache je už roky mojím obľúbeným jarným albumom, siaham po ňom úplne inštinktívne, jednoducho sa mi žiada.
Jedna z tých nahrávok, na ktorých je úplne všetko dobre - fantastické skladby, perfektné aranžmány, jemné koberce akustických gitár a sláčikových motívov a ako bonus Matt Cameron z Pearl Jam a Soundgarden za bicími."
Andrej Šuba, muzikológ, redaktor časopisu Hudobný život
"Keď sa v druhej polovici 18. storočia spomenulo meno Bach, s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o Carla Philippa Emanuela Bacha (1714–1788). Druhý najstarší syn Johanna Sebastiana Bacha bol súčasníkmi oslavovaný ako génius. Jeho excentrická a nepokojná hudba je plná prekvapivých harmonických zvratov i dramatických gest.
Nemecký básnik Klopstock o ňom napísal: „Hlbokomyseľný harmonik, spojil novosť s krásou, bol veľkým v slove, no ešte väčším a slobodnejším v hudbe, ktorá slov nepotrebuje.“ Budúci týždeň oslávi 300. narodeniny, ideálna príležitosť na zoznámenie sa."
Slávo Krekovič, hudobník, muzikológ, dramaturg
"Zaujímavého počinu sa dopustila počas minulého roka bratislavská dvojica, ktorá si už od konca 90. rokov hovorí Poo (pre optimal order). Dnes už 'zaslúžilí' priekopníci abstraktnej digitálnej elektroniky u nás sa rozhodli každý mesiac vypustiť na web jednu skladbu z cyklu s názvom Sound of Mana. Spolu ich je nakoniec deväť a aj keď majú všetky spoločné potemnelé, spomalené ambientné smerovanie s až rituálnym nádychom, vypočuť sa oplatia všetky.
Sugestívne zvukové plochy majú sprítomňovať ideu magickej sily či duchovnej energie zvanej mana, ktorú nájdeme vo viacerých kultúrach (ale aj fantasy románoch): mana nás prichádza svojím zvukom 'liečiť, učiť a viesť'. Každú z deviatich nahrávok sprevádza ilustrácia od Ľuboša Audu. Kľúčové slová: dark ambient, drone, glitch, soundscapes."
Stanka Apfelová, hudobníčka
"Schválne, koľko rokov by ste tipovali spevákovi v tejto skladbe bez toho, aby ste si pozreli video? Jeho hlas, prejav a samotná hudba, ktorú vytvára, neznie ako hudba tínedžera. King Krule má ledva 20 rokov a má za sebou také skúsenosti a plno kvalitnej produkcie, že by mu mohol závidieť ktorýkoľvek starší kolega z brandže.
Toto ryšavé pehavé „chlapča“ robí neskutočne vyzretú a originálnu hudbu. Ťažko by ste povedali, že sa to podobá na to alebo ono. Potreba všetko k niečomu prirovnávať je najväčší problém v našich končinách a pokiaľ sa to k ničomu prirovnať nedá, je to buď divné alebo zlé. King Krule je ale čistý originál. Niečo medzi jazzom, post-punkom, trip-hopom, hip-hopom."
Tomáš Prokopčák, redaktor SME
"Čo si predstavíte, keď sa povie pop? Niekoho brnkajúceho na gitare, ďalšiu pseudohviezdičku z hľadania talentov? Alebo Madonnu? Pritom pop môže byť celkom pokročilá hudba, minimálne zvukovo. Napríklad taká M.I.A.
Jej Matangi je jedným z najzaujímavejších albumov konca minulého roku – ak teda hľadáte aspoň trochu pokročilý strednoprúd. Možno to už nie je žiadna revolúcia (ako kedysi), ale v bahne nezmyselnej popovej muziky bez žiadneho posunu budete stále počúvať príjemné osvieženie."
Štefan „Pišta Vandal“ Chrappa, hudobník a spisovateľ
"V undergrounde nie sú peniaze, iba nadšenie. Sieť priateľov, ako sa niekedy punková scéna nazýva, vám umožní hrať koncerty kdekoľvek na svete. Hráte zväčša za naftu a jedlo. Spávate u ľudí doma na zemi. Zo psej perspektívy vnímate pach ich kobercov. Na obnažené časti tela sa vám lepia omrvinky. Niekedy si poviete, ani taký hotelík by nebol zlý.
Vzápätí zistíte, že chalani z Elánu to naspievali za vás, lebo danú problematiku ovládajú: „Každý rocker potrebuje hotel... Hotel je rockerov domov...“ Presne tak! Elán ešte stále má čo povedať a ja mám z toho úprimnú radosť, aj keď viem, že hudobných kritikov tým vytočím do nepríčetnosti."
Národný pochod za národ a nesúvisiaci bizár. Hudobné tipy #9 Čítajte
