Anglický režisér Stephen Frears nakrútil silnú drámu s hrejivým humorom aj s dávkou pravej viery. Film Philomena získal aj viacero oscarových nominácií.
V hlasovaní 21 známych filmových kritikov na benátskom festivale skončila Philomena z 20 súťažných filmov na prvom mieste, s veľkým náskokom pred druhým dokumentom Sacro GRA.
Oficiálna porota mala iný názor. Zvíťazil Sacro GRA a Philomena sa musela uskromniť len s cenou za scenár. Zato si z Benátok odniesla osem vedľajších ocenení. Neušiel sa jej Zlatý glóbus ani Oscar, iba BAFTA za scenár. A zástupy spokojných divákov.
Nestrácať optimizmus
Philomena akoby v sebe spájala motívy z troch známych a úspešných filmov, ktoré bodovali v Benátkach: Padlé ženy Petra Mullana (2002), Vera Drake Mika Leigha (2004) - a Prázdniny v Ríme Williama Wyllera (1953).
Nie je len drámou slobodnej matky, ktorú írski „ochrancovia tradičnej rodiny“ v polovici minulého storočia ako hriešnicu prinútili uchýliť sa do kláštora a odňali jej dieťa, ktoré po celý zvyšok života hľadá. Nie je len príbehom silnej starej ženy, ktorá napriek nemilosrdnému osudu nestráca optimizmus, vieru a ľudskosť.
A nie je len príbehom cynického novinára, ktorý sa vrhne na šťavnatú tému, aby napokon s prekvapením zistil, že má svedomie.
Philomena zapadá do aktuálneho trendu „príbehov podľa skutočných udalostí“ - a rozpráva hneď dva: o Philomene Lee a novinárovi Martinovi Sixsmithovi. Vlastne tri. Aj o Philomeninom synovi, ktorý sa v novej vlasti prepracoval až medzi špičku konzervatívnych politikov v Bielom dome za prezidentov Reagana a Busha staršieho, hoci bol homosexuál.
Každý z príbehov je dostatočne pútavý a silný aj osve. Scenáristi Steve Coogan a Jeff Pope s režisérom Frearsom ich dôvtipne pospletali do kompaktného celku.
Príbeh, ktorý treba rozprávať
Stephen Frears je známy ako režisér, ktorý rozumie herečkám a vie im dopriať dostatočný priestor. Za jeho komediálnu drámu Show sa začína z roku 2005 nominovali Judi Denchovú na Oscara.
„Vedel som, že bez ohľadu na možné reakcie verejnosti je to príbeh, ktorý treba rozprávať,“ povedal režisér. „Bolo mi jasné, že tragickú stránku treba vyvážiť humorom. Philomena Lee mi to uľahčila, keď vysvitlo, že aj vo svojich 80 rokoch je to vitálna, silná a veľmi vtipná žena, obdarená vierou a zvláštnym čistým druhom naivného humoru.”
S predobrazom svojej postavy sa pred nakrúcaním stretla i Judi Dench: „Snažila som sa ju čo najlepšie spoznať a preniesť z nej čo najviac aj do filmu. Samozrejme, že sa mi to celkom nepodarilo, lebo nemôžete presne stvárniť niekoho, kto je lepší, múdrejší, skúsenejší, väčší človek ako vy sám.”
Nie je to útok na cirkev
Až keď sa do Philomeninho prípadu angažoval novinár a neúspešný politik Martin Sixsmith, ktorého jednoducho, úsporne, no presvedčivo zahral spoluscenárista Steve Coogan, podarilo sa vypátrať pohnuté osudy jej syna. Medzi Philomenou a Sixsmithom sa na ceste do Ameriky vyvinul neobyčajný a nečakaný vzťah.
Film neodsudzuje vieru, neútočí na cirkev. Odhaľuje neľudskú pokryteckú tvár spoločnosti, odhodlanej presadzovať svoj názor na dobro aj za cenu utrpenia a smrti.
Príbeh napriek tomu neskĺzol do lacného patetizmu. Je čistý, odľahčený veľkou dávkou hrejivého humoru a viery, že i prostý nevzdelaný človek môže byť dôstojný a hodný úcty. Silná, pôsobivá a pri tom zábavná snímka je i zamyslením na tému hriechu, odpustenia, pokánia a skutočnej nepredstieranej úprimnej viery.
Recenzia/film
Philomena
VB, USA, Francúzsko 2013, 98 min
Réžia: Stephen Frears
Scenár: Steve Coogan, Jeff Pope
Kamera: Robbie Ryan. Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Judi Dench, Steve Coogan, Mare Winningham a ďalší
Premiéra v SR: 6. marca
