SME
Piatok, 22. november, 2019 | Meniny má Cecília

Smutný príbeh hudobníka, ktorý sa bránil sláve. Nový film Coenovcov

Vnútri Llewyna Davisa patrí k tomu najvážnejšiemu, no zároveň najlepšiemu, čo Coenovci nakrútili.

Oscar Isaac v titulnej postave pesničkára, ktorý zostal v predsieni slávy.Oscar Isaac v titulnej postave pesničkára, ktorý zostal v predsieni slávy.(Zdroj: FORUM FILM)

Vnútri Llewyna Davisa patrí k tomu najvážnejšiemu, no zároveň najlepšiemu, čo doteraz bratia Coenovci nakrútili.

Newyorská štvrť Greenwich Village, začiatok 60. rokov. Folkový spevák Llewyn Davis odkladá po prídavku gitaru a letmo odhaduje konkurenta, čo ho strieda na pódiu vo vydýchanom klube.

Rád by si vypočul tohto chlapíka s povedomým zachrípnutým prejavom, ale teraz nemôže, niekto si ho zavolal von a dáva mu nakladačku. Žiadna sláva, poníženie, bitka – to je v skratke celá jeho neúspešná kariéra.

Jeden Mozart, jeden Dylan

Dejiny nie sú spravodlivé a špeciálne v umení ich napísali víťazi. Dnes už ťažko zrátame, koľko pripadalo neúspešných talentov na jedného Mozarta, ani koľko potenciálnych superhviezd sa pokúšalo preraziť na extrémne súťaživej scéne folku.

Istota je iba v tom, že milióny poslucháčov poznajú a počúvajú Boba Dylana, a nie Llewyna Davisa. A môžeme iba hádať, či je za tým hlavne talent, alebo aj iné veci: manažéri, okolnosti, obyčajné šťastie.

Súrodenci Coenovci však vravia ešte niečo iné vo filme, ktorý mal dve oscarové nominácie. Dejiny nie sú spravodlivé v žiadnom žánri, ale folk je výnimočný. S rapperom či džezmenom by príbeh nešťastníka vlastne nemal zmysel.

Pätnásty film amerických súrodencov rozdeľuje fanúšikov, ktorým chýba viac akcie, postavičiek, typického bizarného humoru. Nechcú vidieť niečo také depresívne, ponuré. Lenže to je omyl. Patrí k najlepšiemu, čo doteraz Coenovci nakrútili. Aj ten príbeh zdanlivo bez dramatických udalostí, ktorý nikam nesmeruje, má odrážať zacyklený život v bludnom kruhu bradatého losera.

Vyzeral by jeho týždeň inak, keby si nezabuchol pri odchode z domu dvere a omylom nevypustil na ulicu kocúra? Je to možné, naznačujú režiséri so slabosťou pre fyziku, ani recenzentom neušlo, že kocúr je možno jemným odkazom na paradoxy kvantovej mechaniky (Schrödingerova mačka).

Účinnejšia samovražda

Zabudnutý folker Dave von Ronk, ktorého si vzali za vzor americkí filmári, nebol taký sebastredný, nechápavý odľud ako Llewyn. Lenže nie je dôležité, či starosta McDougal Street, ako ho prezývali podľa tepny štvrte plnej klubov s dobrou hudbou, má skutočnú predlohu.

Je to iba ďalšia z radu coenovských postavičiek smoliarov. Rozdielom oproti ich filmu Seriózny muž (2009) je teraz hlavne ironický otáznik, či aj tohto preklial Boh, alebo si osud zvolil sám.

Je to však aj dobrý príklad paradoxu dobového folku. Ešte neexistovala „alternatívna hudba“, ale práve folk sa v hudbe 60. rokov staval proti komercii a širšie aj odcudzenej spoločnosti konzumu.

Ideál bol život teraz, v prítomnosti, a nie pre hitparády, usilovať o čo najviac autentický výraz prepojený so životom. Nesnažiť sa páčiť, nepredať sa, nerobiť kompromisy.

Lenže práve to mohla byť v čase veľkých nahrávacích firiem pre umelca účinnejšia samovražda ako v dnešnej ére empétrojok. Dejiny totiž pamätajú tých, ktorí šli za úspechom. Llewyn sa mu – podvedome – bránil. Nebol vlastne dôsledným a dokonalým folkerom?

Žiadny soundtrack, samostatný album

Kolekcia štrnástich akustických pesničiek Inside Llewyn Davis povie o newyorskej folkovej scéne začiatku 60. rokov viac než všetky encyklopédie.

„Vysoký ukecaný vlasáč, ktorý sa podobal neustlanej posteli, kde sú pohádzané knihy, prázdne fľaše whisky, papieriky s útržkami básní, gitarové brnkátka a struny. Bol prvý Dylanov guru v New Yorku, chodiace bluesové múzeum,“ napísal kritik Robert Shelton. Joni Mitchellová zase tvrdila, že nik nedokázal zahrať lepšie jej pesničku Both Sides Now.

Pesničkár Dave van Ronk (1936 – 2002) na rozdiel od menovaných kolegov nikdy skutočnú slávu nezažil, no mal k nej blízko. Vo filme je scéna, kde musí predviesť v prázdnom klube majiteľovi, čo vie. Je to tradicionál The Death of Queen Jane, balada o tehotnej panovníčke. Že nehrá vlastnú skladbu, má svoj dôvod, no namiesto deja filmu treba prezradiť, že ponuku hrať v novej skupine van Ronk skutočne dostal. Svojím odmietnutím sa zbavil možnosti stať sa súčasťou histórie. Trio Peter, Paul & Mary onedlho dobylo hitparády s Blowin’ in the Wind.

Aj autor tohto hitu sa čoskoro preslávil. Bob Dylan sa od van Ronka sa veľa naučil, jeho Farewell má na soundtracku presné miesto. Keďže rovno po nej nasleduje van Ronk s vybrnkávačkou Green, Green Rocky Road, hneď sa ukážu rozdiely. Oba hlasy sú špecifické, van Ronk má bližšie k bluesmanovi, Dylan znie sústredenejšie a originálnejšie. Práve tradicionalizmus, priveľké ambície a neschopnosť urobiť v dôležitých chvíľach to, čo treba, zabránili van Ronkovi preskočiť status lokálne známeho hudobníka hrávajúceho pre pár desiatok ľudí v newyorských kluboch.

Tak ako Braček, kde si (2000) aj tento soundtrack funguje ako samostatný album. Ide o ďalšiu vydarenú spoluprácu Coenovcov a T– Bone Burnetta. Dylanov spoluhráč zo 70. rokov sa vypracoval na vychyteného producenta. Nie je dôležitý počet cien Grammy či Oscarov, ale jeho cit vybrať správnu hudbu pre správnu scénu.

Ale tu ide aj o Oscara. Oscara Isaaca – tridsiatnika, ktorý je hercom aj hudobníkom. Jeho vlastné pesničky už napríklad znejú vo filme desať rokov. Tu hrá na gitaru aj spieva naživo. Má skvelý hlas, ten typ, čo si hneď získa pozornosť. Ostatní muzikanti boli z neho hotoví. A okrem T–Bone Burnetta to boli mená ako Justin Timberlake (tiež hrá jednu z postáv), Marcus Mumford či Punch Brothers.

Trackov je štrnásť, piesní jedenásť. V rôznych verziách vynikne skvelý Isaac. Justin Timberlake pekne civilne podal táborácky hit Five Hundred Miles u nás preslávený Matuškom a je tu aj úplný úlet Please Mr. Kennedy. Treba vidieť aj počuť.

Oliver Rehák

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Trnavská univerzita v Trnave
  2. Vysoká škola múzických umení v Bratislave
  3. CUPRA si podmanila parížske nebo
  4. Viac ako vzdelanie
  5. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  6. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  7. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  8. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  9. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  10. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  1. Viac ako vzdelanie
  2. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  3. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  4. Vysoká škola múzických umení v Bratislave
  5. Trnavská univerzita v Trnave
  6. CUPRA si podmanila parížske nebo
  7. Radšej škola ako metla
  8. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  9. Zažite svoj vlastný úspech
  10. EkF TUKE – výzva pre tvoju budúcnosť
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 12 804
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 12 692
  3. Tipy na lyžovačku v Rakúsku 7 889
  4. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 7 146
  5. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 6 954
  6. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 6 938
  7. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 6 012
  8. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 5 192
  9. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 4 997
  10. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí... 4 322

Hlavné správy zo Sme.sk

Môžu zmeniť výsledky volieb. Prieskumy pred voľbami zažívajú hodinu pravdy

Prečítajte si, ako sa orientovať v údajoch agentúr.

V roku 2012 agentúra MVK namerala Smeru v deň volieb o 7,1 percenta hlasov menej, než reálne získal.
Podcast Dobré Ráno
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Čo hovoria a čo nehovoria prieskumy

Že informácie ovplyvňujú správanie voličov, nie je žiadna chyba.

Peter Tkačenko
Adèle Haenel (vpravo) a Noémie Merlant vo filme Portrét ženy v plameňoch.