Musí to byť zvláštny pocit. Ísť studeným slnečným ránom v kanadskej Ottawe po ešte vyľudnenom nábreží rieky, až sa zrazu ocitnete pod ôsmimi tenkými ako luk ohnutými nohami roztiahnutými do kruhu. Ich spodná časť je ešte v tieni, no na bod, v ktorom sa spájajú a ktorý je desať metrov nad vašou hlavou, už dopadajú lúče vychádzajúceho slnka a osvetľujú telo s vypuklým mriežkovaným bruchom, skrývajúcim biele lesknúce sa vajíčka z mramoru.
Z ocele vyrobený archetyp pavúka vás odpudzuje i priťahuje zároveň zmesou strachu a úžasu.
Keď začnete pátrať po pôvode tejto sochy, čakajú vás tri prekvapenia. Tým prvým je fakt, že autorkou je žena. Tým druhým je jej vek, v čase vzniku sochy mala 88 rokov. Tretím prekvapením je skutočnosť, že táto socha venovaná matke je metaforou starostlivosti a ochrany.
Louise Bourgeois (1911‑ 2010), Maman, 1999, Oceľ a mramor, 9x9x10 metrov, Ottawa, Kanada
Príťažlivý strach
„Lousie Bourgeoise je pre mňa dôležitá. Prvýkrát som sa s jej tvorbou stretla koncom deväťdesiatych rokov. Nevedela som ju vtedy ešte úplne uchopiť, ale zaujala ma ako výrazná postava. Pavúčiu matku som si vybrala jednak preto, že je syntézou jej tvorby, a tiež preto, že sa bojím pavúkov. Tá obrovská socha má v sebe niečo, čo podľa mňa v sebe umenie má mať – pritiahme ma k sebe a prinúti ma pozerať sa aj proti mojej vôli, nenechá to človeka chladným,“ hovorí kurátorka a galeristka Gabriela Kisová.
Symbol pavúka nájdete v každej kultúre. Bourgeoisová ho nezobrazila konkrétne, anatomicky presne. Socha je urobená voľne, ale podstata toho pavúčieho v nej je. Sochárka ju venovala svojej matke, ktorá zomrela, keď bola ešte relatívne mladá.
