Čo zostalo po Karlovi Krylovi

Tento mesiac uplynulo dvadsať rokov od smrti, o mesiac by mal sedemdesiatku. Dve okrúhle výročia sú dobrou príležitosťou pripomenúť si najznámejšie pesničky a menej známe udalosti zo života českého pesničkára.

Karel Kryl (12. 4. 1944 - 3. 3. 1994). Na archívnej snímke počas koncertu na bratislavskom námestí SNP v decembri 1989.(Zdroj: TASR)

Tento mesiac uplynulo dvadsať rokov od jeho smrti, o mesiac by mal sedemdesiatku. Dve okrúhle výročia sú dobrou príležitosťou pripomenúť si najznámejšie pesničky a menej známe udalosti zo života českého pesničkára, ktorý sám seba definoval slovom „polokacír“.

Keď sa na záver dokumentu Mollové tóny Karla Kryla v roku 1992 mladý moderátor spýta: "Kto vlastne ste? Definujte sa," spevák sa najskôr rozosmeje, potom zvážnie a po vete: „Ja vám to poviem,“ spustí:

Kdo jsem? Jen bezvýznamný

zatrpklý pária.

Ten druhý přebírá

vítězství, pocty, ceny.

Mé já - je nevíra;

půlkacíř, uřícený

z útěku před citem,

před láskou, před pohodlím...

Jde jaro do léta nie je pesnička, ale báseň. Práve ona otvára album Dvě půle lunety aneb Rebelant o lásce, ktorý vyšiel onedlho a je jeho spoločným, málo známym dielom s Mariánom Vargom a hudobníčkou aj herečkou Danielou Bakerovou. Oni recitujú, Varga medzitým preluduje. Slovo a hudba sa nahrávali samostatne, čo Kryl nikdy nerobieval.

Dnes sa to dá brať ako rozlúčka so spoločným štátom, ktorý zanikol 1. januára 1993, aj ako jeho rozlúčka. Legendárny pesničkár zomrel 4. marca 1994. O pár týždňov by oslávil sedemdesiatku, ideálny čas pozrieť sa, čo po ňom zostalo.

Potkal jsem svou tchýni

na mostě v Bechyni

vítr jí rozfoukal

drdol

Moje milá tchýně

kráčela si líně

neboť si koupila

sidol...

Takto sa začínal text prvej pesničky, ktorú zložil. Ako spomína v knihe Krylogie, bola nadlho jediná, lebo pred maturitou sa venoval najmä písaniu básní. Naznačuje len jednu jeho polohu, ktorú najvýraznejšie neskôr pripomenula zbierka Jedufky. Ale poďme postupne.

Narodil sa v Kroměříži a rýchlo si musel zvyknúť na samostatný život. Keď „predvoj robotníckej triedy“ zničil rodinné kníhtlačiarske stroje, ktoré odolali aj nacistickej okupácii, rodina sa sťahovala. Otec mu ešte stihol dať za vysvedčenie gitaru („keby tušil, čo tento špás bude stáť nervov, kúpil by mi asi radšej sušienky alebo čo“) a komunisti následne poslali Kryla seniora budovať Novú hutu Klementa Gottwalda.

Hoci sa dobre učil, ako syn z buržoáznej rodiny nemal nárok na vysokú školu. Po štúdiu keramiky v Bechyni dostal umiestenku do továrne v Tepliciach. Po večeroch sa venoval divadlu a hudbe. Už vtedy sa odlišoval od ostatných: „Objavil som jazz, nie džez, skutočný nefalšovaný jazz, čo mal vplyv aj na moje odjakživa nekolektívne správanie k spoločnosti. Mládež dovtedy sčasti išla po rocku, z tej druhej holdovala Suchému so Šlitrom. A tak, po prvýkrát samostatný a na vlastné zdroje odkázaný, načúval som Count Basiemu, Charliemu Parkerovi a zamiloval som sa do dámy. Lady Day, Billie Holliday.“

Napísal pár piesní a musel narukovať. K útvaru protivzdušnej obrany, kde sa bez výstrahy strieľalo na narušiteľov. Jediným šťastím bolo, že sa dostal do kultúrnej úderky „s pásmom polopoézie a pesničiek nálet na blbých“.

Dotyčný profesor

oděný v mundúru

už mě teď nenutí

udělat maturu

Na hlavě s pomádou

začal si s armádou na válku hrát...

Už vtedy vedel pomenovať pocity a veci, ktoré zostávajú nadčasové. V roku 1968 napísal len niekoľko slávnych textov – ako priamy zážitok z augustového okupačného dňa vznikli Bratři a Bratříčku, nevzlykej.

Najznámejšie skladby zložil dávno predtým. Kráľ a klaun vznikol za pár minút v krčme, kde chcel otcovi dokázať, že texty piesní nemusia byť len tliachaním, Anděl a Jeřabiny pri cestách s kamarátom po republike, viac než rok pred augustom ´68. Sú to mrazivé obrazy drsnej zrážky poézie s realitou, nie konkrétne zážitky.

Pod tmavočervenými jeřabinami

zahynul motýl mezi karabinami

Zástupce pro týl

šlápl na běláska

Zahynul motýl

jako naše láska.

Na břehu řeky roste tráva ostřice

Prý prišli včas, však vtrhli jako vichřice

Nad tichou zemí

vrčí netopýři

a národ němý

tlučou oficíři...

V roku 1967 zložil aj ďalšie najslávnejšie skladby, z ktorých dodnes mrazí. Normalizačné nálady a časy predvídajú Morituri te salutant, Pieseň pre neznámeho vojaka či Veličenstvo kat.

Na korouhvi státu

je emblém s gilotínou

Z ostnatého drátu

páchne to shnilotinou

V kraji hnízdí hejno krkavčí

lidu vládne Mistr Popravčí...

To už sa od rodičov z Nového Jičína cez Olomouc dostal do Prahy. V januári 1968 sa stal spolupracovníkom televízie, „takým lepším ťahačom káblov“, a pesničky mali pauzu. „Namojdušu, nezostávalo času na písanie, dalo sa čítať a žiť. A verte, že hltavo. Karlov most sa premenil na Montmartre. Predávali sa obrázky, knižky, spievalo sa a hralo, policajní príslušníci boli zrazu usmievaví a zhovievaví... A potom prišli manévrovať.“

Vojská najskôr počul. O polnoci, na dovolenke v lese na severnej Morave, začali hučať veľké lietadlá. Ráno vyrazil vlakom, popri trati jeden tank za druhým, trikolóry, plač.

Za pár hodín nahrané a odvezené do rozhlasového štúdia v Ostrave. „Nik nemal čas na rozprávanie. Ani neviem, kto tie pásky prevzal. A potom už nebolo času na písanie pesničiek. Písali sme plagáty, množili letáky.“

Do Prahy sa dostal až o mesiac. Uvidel „onú El Grečkovu fresku na Národnom múzeu. Obhorené a polámané stromy, poškodené budovy. Aj znak istej depresie, dostavujúcej sa po dlhom vypätí...“

Politici zohli chrbát pod nátlakom Moskvy, atmosféra Pražskej jari začala miznúť. Jeho kariéra sa však zvrtla. Bratříček vyhral hitparádu a na jar 1969 Krylovi ešte stihol vyjsť debutový album s čiernobielou fotografiou chlapca s namaľovaným terčom na chrbte. Ale doba sa menila. Prichádzala Rakovina.

„Písal som túto pesničku pozvoľna, bez náhlivosti, trvalo to dobré tri mesiace, v tom zimnom predjarí a mrazivej jari 1969, ktoré nezohrial ani plameň pochodne Honzu Palacha. Ba ani víťazstvo nad Sovietskym zväzom v hokeji nepomohlo. Nakoniec, ako inak v národe, v ktorom umelci, filozofi či športovci suplujú na hodinách politiky.“

Hitparáda sa skončila, začali odpadávať aj koncerty či pozvania mladého pesničkára do rozhlasu a televízie. Dostal sa však prvýkrát do cudziny – hrať ho zavolal nórsky študentský zväz. Čaro nechceného, pri prestupe na letisku v Kodani musel použiť nenávidenú ruštinu, lebo iným jazykom sa dohovoriť nevedel.

Prišla ďalšia menej známa kapitola – účasť na Bratislavskej lýre. „Prvý raz sa ukázalo, kde sa vyskytuje vozíček demokratizácie. Zabŕdal do bahienka ústretového predposratia,“ spomínal. Pesničku Rakovina aj väčšinu ďalších návrhov mu zatrhli. Prešiel Posledný Moravan, vedenie festivalu presvedčil, že ide o historickú tému. „Prial by som vám vidieť tváre organizátorov, keď som dospieval. Potlesk bol pridlhý aj preto, aby sa nedalo pridávať“.

Pôvodný plán mal venovať sa namiesto hudby načas štúdiu dramaturgie na FAMU, kam ho prijali, ale prišlo výročie augustovej okupácie. „Potuloval som sa po Václaváku. Niečo sa malo diať. A dialo sa... Za oboma rohmi Ľudové milície a špeciálka bezpečnosti s bielymi helmami. Slzný plyn, zastavená doprava, kontroly preukazov, zatýkanie. Gustapo... Vrátili sa po dvoch týždňoch. Ostrihaní dohola, ešte s modrinami a s očami – ako to povedať? Roztekavými. A so strachom v nich.“

Druhé pozvanie do cudziny si sám predĺžil na dvadsať rokov. V Nemecku po koncerte požiadal o azyl. Exil nikdy neoľutoval. Debutovú platňu nahral znovu – ako živý koncert, urobil niekoľko ďalších, začal pracovať v rádiu Slobodná Európa, kde mal vlastný program Krylogie, písal aj o športe, učil sa po nemecky, po tridsiatke začal študovať dejiny umenia na univerzite.

Prvýkrát sa oženil, s Češkou – emigrantkou, bláznivo zamilovaný písal ceruzkou na obočie básničky na zrkadlo (neskôr vyšli ako kniha), no našla si iného. S rozchodom sa nedokázal vyrovnať: „To nebol obyčajný milostný vzťah, ale stav duše. Odhodlanie s niekým zostarnúť. Preto to bolo také bolestné, keď to nevyšlo. Na duši mi zostala jazva, ktorá sa nezacelí.“

Jaziev začalo pribúdať. V roku 1971 mu za železnou oponou zomrel otec, v roku 1977 ho zase sklamalo, keď mnohí jeho kamaráti podpísali antichartu. Dianie v „Ťěžkoslovensku“ stále sledoval, ale na vlasť dokázal myslieť aj inak, ako dokazujú veselé parafrázy ľudových piesní a českých klasikov.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  6. Cíťte sa v priestore príjemne
  7. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  9. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  10. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 227
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 590
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 530
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 156
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 767
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 498
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 934
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 915
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 976
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 772

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister povedal, že kritériá boli známe v 2015. Schválené boli o rok neskôr.

Neprehliadnite tiež

Ak beriete život ako muzikál, tento film je pre vás

Do kín prichádza Baby Driver. Triler, v ktorom hrá neustále hudba.

O knihách

Orhan Pamuk: Ľudia u nás nemajú odvahu smiať sa

Rozkoš z textu, to je znamenie románov nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Dal nám exkluzívny rozhovor.

Lana del Rey zvykla strašiť násilím v textoch, teraz veselou hudbou

Americká popová ikona vydala nový album Lust for Life.

Tvorca Simpsonovcov má nový seriál. Jeho postavy majú opäť problém s alkoholom

Netflix o rok zverejní animovaný seriál Disenchantment.