Pred niekoľkými dňami oslávil sedemdesiatku a práve mu vyšla kniha rozhovorov. Básnik, dramatik a satirik neprehliadnuteľného výzoru, ktorého dielo sa však nestalo natoľko známym, ako by si zaslúžilo, zomrel.
„Peter Gregor je majstrom smiechu cez slzy a ja ho od dávnapradávna čítam s veľkým pôžitkom,“ napísal Tomáš Janovic do časopisu Kritika & Kontext, ktorý mu venoval veľký profil k šesťdesiatinám. „Aj preto si ho vážim a mám ho rád, lebo život a literatúra sú pre neho jedno a to isté. Sebazničujúco totožné,“ dodal ďalší gratulant Dušan Mitana.
Tieto texty a zbierka rozhovorov od augusta 1971 až do júla 2013 tvoria knihu Pohybovať sa vo vlastnej koži, ktorú ešte stihlo pripraviť vydavateľstvo Marenčin PT.
Bol to nápad Samuela Abraháma, šéfredaktora časopisu Kritika & Kontext, ktorý si pri zostavovaní jeho profilu uvedomil, že rozhovory s Gregorom tvoria samostatné dielo: „Zriedka sa opakuje (hoci otázky sú často obligátne rovnaké) a keďže na otázky odpovedal písomne, zvažuje každé slovo a aj najbanálnejšiu otázku odbije zložitou osobnou a osobitou odpoveďou. A keď narazil na kvalitného a znalého diskutéra, dialóg je koncertom humoru a brilantnosti,“ píše v predslove knihy Abrahám, ktorý Gregora kvalitou a sarkazmom prirovnal k Bukowskému a Charmsovi.
Jeho život a dielo by sa dali zhrnúť do niekoľkých kľúčových etáp. Pochádzal z Prešova, ako dieťa prežil koncentračný tábor Terezín, ako básnik debutoval v revolučnom roku 1968 zbierkou Potreba visieť. O sebe ironicky hovoril, že patrí „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“.
V literárnej komunite mal prezývku Pierre, mimo nej príliš známy nebol. Škoda, lebo bol originálny autor a nerobil kompromisy so žiadnym režimom. K jeho zásadným dielam patrí aj Denník nebožtíka, o ktorom pre SME povedal: „Bojazliví žartujú o smrti, odvážni s ňou. Je to veľká téma a skúšobný kameň. Napokon, všetko, čo je napísané o živote, je napísané o nej.“
Autor: her
