Vo veku 85 rokov zomrela známa česká režisérka. Agentúram to potvrdila rodina, ktorá jej bola nablízku.
Keby zostala vo svete módy, bola by asi tou najneposlušnejšiou a najdrzejšou manekýnkou. Věra Chytilová sa však po štúdiu architektúry začala venovať réžii a výsledkom bolo, že do československej kinematografie pribudlo niekoľko provokujúcich nespútaných avantgardných filmov.
Věra Chytilová pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre SME hovorila, že rebelkou sa už zrejme narodila a keď vyrástla, každému hovorila, čo si myslí. Hneď jej prvé filmy zo 60. rokov ukázali, že názor dokázala prejaviť, aj keď nič konkrétne nepovedala.
Napríklad Sedmokrásky sú klasickým príkladom. Rozvíjala v nich dekadentné dobrodružstvo dvoch mladých dievčat, ich rozhodnutie byť zlé, zlé a zlé. Až sa na ne takmer nedalo pozerať, aké boli otravné. Ale tá skazenosť, tá asi nebola (len) ich problém.
Skutočný filmKeď s ňou na konci 60. rokoch robil rozhovor Antonín J. Liehm (vyšiel v knihe Ostře sledované filmy), práve robila na jednom scenári s Ester Krumbachovou, s ktorou napísala aj Sedmokrásky. „Obe si uvedomujeme, že skutočný film sa nedá napísať,“ hovorila. „Film – to je nadväzujúce spolupôsobenie mnohých zložiek, a hoci o nich vieme a pripravujeme ich už od začiatku, do scenára vteľujeme len tie, ktoré sa dajú vyjadriť slovom. A tých je veľmi málo.“
Tvorivá nespútanosť a občianska angažovanosť Věry Chytilovej, samozrejme, neunikla socialistickým úradom povereným kontrolou umenia. Preto nemohla pracovať toľko, koľko by chcela – a veru, že ona chcela pracovať veľmi veľa. Jej ideálom bolo byť v ustavičnom zhone.
So Sedmokráskami zvíťazila na festivale v Bergame a keď sa jej tvorivý tím rozišiel, hovorila: „A vy sedíte ako sklamaný milenec a čakáte. Rok, dva roky sedíte a čakáte. Ten čas vás načisto rozloží. Čo robíte? Nič. A na každý deň v kalendári dlhý zoznam márnych nádejí.“
Čakala možno dlhšie, ako si v zlom sne vedela predstaviť, medzi jej filmami Ovocie stromov rajských jeme a Hra o jablko uplynulo kvôli dištancu sedem rokov.
V rozhovore pre SME spomínala, že tak ako Miloš Forman aj ona mala ponuku nakrúcať v zahraničí. Mala pozvanie do Francúzska, ale odmietla ho. „Prekážalo mi, že by som mala žiť v krajine, ktorej nerozumiem.“
Skúsenosti so zahraničnými producentmi však mala, pristupovala k nim príznačne. Aj keď sa báli, že s ňou nedosiahnu komerčný zisk, šla si za svojou pôvodnou autorskou predstavou.
Od zdesenia ku kultuPozoruhodné na jej tvorbe bolo, že hoci rada používala dokumentárne prvky v hraných filmoch, nebolo to prekážkou toho, aby nakoniec vyzneli symbolicky, dráždivo, niekedy neuchopiteľne. Príkladom je aj Šašek a královna, kde pracovala s výborným textom Bolka Polívku a pantomimickým talentom Chantal Poullainovej.
S Polívkom vhupla aj do slobodných 90. rokov a nakrútila nespútanú až dekadentnú komédiu Dedičství aneb Kurvahošigutntag. Kdekto bol vtedy zhrozený, ale akým kultom sa neskôr ten film stal!
V posledných rokoch sa zdalo, akoby mala ešte ostrejší jazyk ako zvyčajne. Báli sa jej najmä muži. Niet divu, keď hovorila: „Ach, tí muži. Šediny ich zdobia, okuliare im svedčia, vrásky sú sexy. Žiadne krčové žily. Žiadna celulitída. Žiadne klimaktérium. A potom zrazu zdochnú.“
S vážnejším tónom však nakrútila dokument Potížistky, kde kritizovala, že muži nechcú ženám priznať spoločenskú dôležitosť.
Věra Chytilová zomrela vo veku 85 rokov a ako stále vitálnu ženu si ju budú pamätať aj študenti FAMU. Povzbudzovala ich nielen v kariére, učila ich aj spoznávať seba samých a stavať sa k rôznym životným situáciám.
Pre SME povedala: „Aj ja mám občas zmätok v duši. Až keď sme konfrontovaní s konkrétnou situáciou a musíme niečo riešiť, uvedomujeme si, kde vlastne stojíme. My však máme povinnosť premýšľať o sebe skôr, ako nás život postaví pred nejakú závažnú situáciu. Snažím sa študentom vysvetliť, že výmena názorov posúva veci dopredu, vďaka nej sa dá predchádzať niekedy až fatálnym nedorozumeniam či zbytočným problémom.“
Povedali o nejOsobnosť s takou dávkou provokatívnosti a nadčasovosti u nás dnes neexistuje. Nevidím medzi nami žiadnu novú Chytilovú, ale ani Chytila medzi mužmi, ktorí by nás viedli a podpichovali.
Fero Fenič
Keď som písal scenár k druhému dielu Dědictví, bol som za Věrou Chytilovou. Veď prvý diel sme pred dvadsiatimi rokmi písali spolu. Žiaľ, dalo sa s ňou už len ťažko komunikovať. Bolo mi to veľmi ľúto.
Bolek Polívka
Český film opúšťa človek, ktorý ho tak veľmi poznamenal a obohatil. A navyše povzniesol do výšin aj na medzinárodnom poli.
Václav Marhoul
Bola to žena, ktorá mala obrovský zmysel pre humor, ale aj dokonalý zmysel pre poriadok, hoci to možno na prvý pohľad tak nevyzeralo. Vždy si dokázala pre nakrúcanie pripraviť také podmienky, aké potrebovala.
Miroslav Donutil
//
//
