SME
Streda, 27. október, 2021 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Meky Žbirka: Filmy sa nemajú pozerať večer

Meky Žbirka zložil záverečnú pieseň k česko­slovenskému filmu Fair play. Sám ju ešte objavuje.

Meky Žbirka má šťastie, jeho prvá filmová pieseň znie vo veľmi vydarenej dráme. Fair play Andrey Sedláčkovej je už v našich kinách.Meky Žbirka má šťastie, jeho prvá filmová pieseň znie vo veľmi vydarenej dráme. Fair play Andrey Sedláčkovej je už v našich kinách. (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

„Pesnička do filmu je fantastická vec,“ hovorí MEKY ŽBIRKA. Celý život vraj čakal na príležitosť jednu takú zložiť. Dostal ju od českej režisérky Andrey Sedláčkovej, ktorá nakrútila film Fair play s Judit Bárdosovou v hlavnej úlohe. Hovorí sa v ňom o mladej atlétke, ambíciách nášho športu za socializmu, o dopingu. Žbirka hovorí, že v ňom vidí aj oveľa viac.

Vaša pesnička je tak trochu smutná pesnička.

„Aj to je možné. Ja sám neviem, akou náladou by som ju opísal. Kým som ju zložil, istý čas som len chodil okolo klavíra a v hlave mi chodila veta, ktorú som započul: Život nehrá fér. Prvé reakcie na pesničku sa potom niesli asi v tom duchu, že je emotívna. Až vy ste ju takto pomenovali a ja sa nehádam.“

Skryť Vypnúť reklamu

Život nehrá fér – to je aj vaša skúsenosť?

„Ja som to síce nevymyslel, ale ťažko sa s tým polemizuje. Mohol by som vám spomenúť iks prípadov, keď sa to potvrdilo. Hoci občas život hrá aj fér.“

Čo je to za disciplína, písať filmovú pesničku? Akú má autor slobodu? Ako veľmi sa musí držať príbehu?

„Nemal som presné zadanie, môj text nemusel polopatisticky súvisieť s dejom. O tomto filme sa zjednodušene hovorí, že je o dopingu v atletike, ja ho tak však nechápem. Je o životných situáciách, v ktorých sa človek niekedy ocitne, o rozhodovaní sa. Socík som zažil, prežil som v ňom polovicu života, takže mne nemusí nikto vysvetľovať, čo to je.“

Načítavam video...

Na čo myslíte, keď túto pesničku spievate?

„Sám ju ešte objavujem, nie je pre mňa definitívna. Zvláštny zážitok som mal pri nakrúcaní videoklipu, lebo režisér ma postavil pred prázdne hľadisko Paláca kultúry v Prahe. Kedysi tam mávala komunistická strana zjazdy, neskôr som tam dostal Zlatého slávika. A zrazu bola prázdna. Režisér to presne trafil, pretože mi všeličo behalo po rozume: Kde sú tí súdruhovia, čo kedysi s takým stopercentným presvedčením tlačili ideu, ktorá sa neskôr ukázala neplatná? Hm, život je absurdný a to som vtedy aj precítil.“

Skryť Vypnúť reklamu

Podarilo sa režisérke Andrei Sedláčkovej vystihnúť socializmus tak, ako si ho pamätáte?

„Kto na socializmus spomína nostalgicky, môže ho tento film naštvať. Ale vymyslený nie je. Andrea použila aj správne farby, všetko je akési sivé. Také, ako si to pamätá aj jeden rakúsky manažér, s ktorým som sa raz vracal domov z Viedne. Pri pohľade z okna poznamenal: Die Natur ist auch resigniert. Tu už aj príroda rezignovala.“

Hrdinka filmu sa rozhoduje, či bude brať doping, alebo pretekať čestne. Je vám to známe?

„Kedykoľvek môže nastať situácia, že sa treba voči niečomu vzoprieť. Dnes ma môžu deformovať napríklad finančné ponuky. Rozdiel je len v tom, že keď ja odmietnem vystúpiť počas nejakej kampane, život ide ďalej. Na rozdiel od atlétov v komunizme, mňa po takejto neposlušnosti žiadny veľký trest nepostihne, len ma to môže dostať do menšej nevýhody.“

Skryť Vypnúť reklamu

Zažili ste niekedy také situácie, že ste sa museli vzdať nejakého cieľa, pretože sa normálnou cestou nedal dosiahnuť?

„Mám zásadu, že v každom rozhovore musí zaznieť slovo Beatles, tak teda zaznie aj teraz. Narodil som sa v krajine, kde boli hranice uzavreté, a to bola pre mňa normálna vec. Hranice sú uzavreté. Preto som nikdy nemohol vidieť Beatles. Dodnes to dobieham, nemôžem sa ich nabažiť a viem, že pritom vyzerám ako pochabý tínedžer.“

Pesničku Fair play ste nahrali v Abbey Road, a nebolo to prvý raz. Trochu vám to ten nesplnený sen nahradilo?

„Nahradilo. Mne sa v Abbey Road veľmi dobre spieva, nikdy ma tam nejakým dlhým spievaním netrápia a aj túto skladbu sme mali na druhýkrát vybavenú. Najprv som im zaspieval anglickú verziu a – čo ma prekvapilo – producent Rob Cass si nato vypýtal film. DVD som mal síce pre prípad so sebou, ale neboli tam titulky, tak som mu ho celý preložil, ako ten poľský chlapík, čo daboval celý film.“

Skryť Vypnúť reklamu

judit_res.jpg

Film sa mu páčil?

„Chcel ho vidieť až do konca, vedieť, ako to dopadne – asi preto, že niektoré veci sú prosto platné dodnes. Potom sme šli nahrávať, chlapci vymysleli aranž, citlivo to zahrali. Rozhodne sme sa nenadreli.“

Vy ste si nechceli pobyt v štúdiu predĺžiť a nahrávať čo najdlhšie?

„Keď do Abbey Road sa akosi nepatrí chodiť nepripravený. Z fotiek presne viem, kto v akom rohu kedy čo nahrával, bolo by neslušné nebyť na úrovni. Okrem toho, raz sa mi stalo, že ma Rob pozval do bufetu – lebo on vie, že ja do Abbey Road chodím rád, hoci len do bufetu – a potom mi z ničoho nič povedal, že ma chce počuť, nech si ideme čosi zahrať. Takže odvtedy chodím aj do bufetu rozospievaný tak, ako keby som mal koncert. Čo keby tam bol práve Paul McCartney a potreboval by nahrať vokály?“

Skryť Vypnúť reklamu

Čo hovoríte na pesničky, ktoré Beatles zložili do filmu?

„Beatles dostali v roku 1964 výzvu, aby nahrali titulnú pesničku do filmu Hard Day’s Night. Johnovi to veľmi dlho trvalo. Nešlo mu to, až kým si raz neskoro v noci nesadol za klavír a unavený Ringo mu povedal: It’s been a hard day’s night! Ďalšia výzva bolo slovo Help, keď vedeli, že tak sa má volať film, a potom zas Yellow Submarine. No a Paul robil hudbu aj k iným filmom, napríklad Family Way. Takže ja som vedel od malička, že niečo také ako pesnička do filmu existuje. A podľa mňa je to fantastická vec.“

Vaša skladba odznie až na záver filmu, tak zrejme dúfate, že diváci zostanú až do konca.

„Keď už bol Fair play vo finále, zistil som, že ho chystali sedem rokov. Uvedomil som si, že nakrútiť film je ťažká vec. Dlho sa trápite a potom máte len krátky čas na to, aby ste zistili, či ste uspeli. Nezávidím filmárom, máločo je také nespravodlivé. Výhodu majú len veselohry, pretože ľudia sa chcú zasmiať. Všetko ostatné je bez záruky. Samozrejme, keď už sa film narodil, nezanikne. Bude aspoň na DVD alebo sa hrať v televízii.“

Skryť Vypnúť reklamu

luknar_res.jpg

Chápete ten strach z toho, že pri vážnom filme sa nedá oddýchnuť?

„Možno je na vine zvyk, že film sa má pozerať večer. Lenže večer sme už všetci unavení. Dostojevskij? Ježiš, to tam nedávaj! Aj ja sa rád pozerám na filmy čerstvý. Teraz som videl Tokyo Story. Mal som ho doma už rok a stále som to odkladal. Až som si povedal: som chorý, ale už mi nie je zle, pozriem si to konečne! No a skoro som vyskočil z perín, aký je dobrý! Hneď nato som si aj pozrel Sedem samurajov, aby som zostal v japonskej nálade.“

Keď vidíte pekný film ešte pred obedom, váš deň zrazu vyzerá úplne inak, však?

„To ste mi pripomenuli najkrajšie časy. V škole, po prvých dvoch hodinách som si zbalil učebnice a chystal sa na odchod. Druhé zvonenie, desiata, spolužiak sa ma pýtal: A ty kam ideš? Akože kam idem? Však dávajú Hard Day’s Night, tak idem na Hard Day’s Night! V kine Praha sa premietalo o 11.30 a ja som cítil nespochybniteľné oprávnenie odísť v tom čase zo školy. Vidíte, ja som vtedy musel niečo cítiť. Lebo keby nebolo tohto filmu, ja dnes nehrám. Kým neprišli Beatles, môj život bol len hokejka, lopta, futbal.“

Skryť Vypnúť reklamu

Koľkokrát ste ten film videli?

„Vtedy dvadsaťpäťkrát. Neskôr som trápil celú rodinu, pretože ja do tohto filmu túžim vliezť. V Londýne som vypátral všetky miesta, ktoré sa vo filme objavia. A napríklad pred vlakovou stanicou, kam Baetles na začiatku utekajú, som sa chcel odfotiť. Vravel som synovi Davidovi: tu sa postav a sprav mi fotku, ja tadeto prebehnem. Samozrejme, aj on, aj manželka Katka so mnou súcitia, ale vtedy už nechápali. David sa aj za mňa trochu hanbil. Vysvetľoval som mu, že keby nebolo tohto filmu, on by tu nebol. Bez neho by som nehral, a teda ani nestretol Katku.“

Takže vašou najdôležitejšou udalosťou v živote bol film?

„Vlastne áno. Ľudia sa ma pýtajú, ktorý bol váš najlepší rok? Myslia, že to bol 1982, lebo vtedy som dostal Zlatého slávika. Ale nie, ja poviem, že to bol rok 1964. Chcel by som chodiť v tom istom vlaku ako Beatles, chcel by som mať taký oblek a vlasy ako George Harrison. Je to asi smiešny detský sen, ale vo mne stále prežíva. Do tohto filmu by som naozaj chcel vojsť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  2. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  3. Vraciame spoločnosti priazeň, ktorú nám už 30 rokov prejavuje
  4. Takto ochránite peniaze pred infláciou
  5. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  6. Ako by ste chceli bývať? Zapojte sa do prieskumu o bývaní
  7. Adecco: Personálna agentúra má byť pre klienta partnerom
  8. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  9. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  10. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  1. EUBA udelila čestné vedecké hodnosti „doctor honoris causa“
  2. Miška ochrnula z minúty na minútu, teraz pre ňu svitá nová nádej
  3. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  4. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  5. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  6. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  7. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  8. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  9. Spoľahlivá energia a úspora technológiami
  10. P3 stavia pri Lozorne novú halu
  1. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova 10 050
  2. Chladené halušky? Od tejto firmy si ich obľúbili na Slovensku 9 440
  3. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 9 250
  4. Najtajnejšie ponuky módnych kúskov v Európe – iba na pozvanie 5 238
  5. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť! 3 932
  6. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 3 701
  7. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 3 463
  8. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 086
  9. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite 2 466
  10. Nechajte kryptomeny na Fumbi 2 261
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Haugenová na stretnutí s britskými poslancami.

Deti nie sú v bezpečí, varuje whistleblowerka.


21 h
Koronavírus na Slovensku

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 460-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 957 obetí.


a 5 ďalší 11 h

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  2. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  3. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  4. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  5. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  6. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  7. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  8. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  1. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 573
  2. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 10 960
  3. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 566
  4. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 6 345
  5. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 310
  6. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 5 207
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 5 002
  8. Michal Porubän: "Nenávistná Čaputová" vs "Mierotvorca Blaha". 4 828
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Zatvoriť reklamu