Zuzana Fialová
herečka
dcéra Ivana Fialu
Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Ja? Nie. (Veľký smiech.) Bola som vzrušená životom od narodenia. Mala som priveľa energie na to, ako málo aktivít mi detstvo ponúkalo. Tým som sa mohla javiť trochu problematická. Otcovi dajte väčší priestor, on vám to porozpráva.
Čo ste zdedili po otcovi?
Vraj sa podobáme fyzicky. Vraj mám podobné črty tváre, ale ja neviem ako vyzerá, lebo ho poznám iba s bradou a fúzami. A povahovo máme spoločný patetizmus. Nadchýname sa prírodou, horami, Slovenskom. Otec ovoniava skaly a ja mach.
V čom ste odlišní?
On je starý a muž. On je šetrný, ja som štedrá.
Čo sa vám na ňom najviac páči?
On sa mi celý páči. Je veľmi pekný, šarmantný.
A duševne?
Je pohodový, pokojný, vyžaruje silu a autoritu. Zaujímavý človek. Má veľa skúseností a vie si úžasne obohacovať život. Dopraje si zážitky. A veľmi sa mi páči, že je národovec, má obrovský vzťah k Slovensku, len ho to príliš politicky zavádza.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Že nebol doma, keď som bola malá. Chýbal mi tak veľmi, že som chodila voňať jeho košele do skrine, keď bol preč už dlho. A že mi vždy doniesol iný darček ako som chcela. Keď som chcela opicu (živú - pozn. aut.), doniesol mi rifle, to je pre dieťa veľmi bolestivé...
Rozprával vám rozprávky?
Nie.
Ako sa vám venoval ako dieťaťu?
Športoval so mnou. Jeho spôsob komunikácie bolo zobrať ma na miesta, ktoré mal rád. Chodili sme spolu, len my dvaja, na dovolenky, a zobrať ma do auta bolo od neho odváže. On so mnou komunikoval aktivitou. Robil veci, aké by otcovia mali robiť - zobral ma na narodeniny do Viedne, robil mi radosť.
Nechcel z vás mať športovkyňu?
Chcel. Mala som byť vrcholová športovkyňa. Lyžiarka.
Ako sa tešil, že ste sa rozhodli byť vrcholovou herečkou?
Jak blázon. Nemohli sme ho zastaviť. (Smiech.)
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na hory. Na naše rodinné výlety. Ako sme išli autom pomedzi vysoké ihličnaté stromy, je noc a do svetiel auta padajú veľké chuchvalce snehu...
Hodnotí otec vašu prácu? Chodí na vaše predstavenia?
Áno, veľmi rád. Neznáša len, keď sa vyjadrujem k politike.
V relácii 7 s.r.o.?
Aj v kuchyni.
Ako často sa stretávate?
Viete čo? V lete častejšie, lebo má bazén. (Smiech.) Je čas na prácu a čas na rodinu. Keďže to u mňa nie je zadelené doobeda práca a od obeda rodina, ale dva mesiace práca a dva mesiace rodina, v období času na rodinu do toho zahŕňam všetkých. Ako pastiersky pes nosím vnúča od jedných k druhým.
Má od vás nejaké očakávania? Čím by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Fajkou Petersonkou.
To je dosť konkrétne. A niečím nemateriálnym?
Keby som bola chlapec, to by bolo fajn. Ale myslím si, že je na mňa hrdý.
Bude rád, že ste spolu v tejto rubrike?
Strašne. To je už seriál našich spoločných medializácií. Prvýkrát som ho urazila v osemnástich, keď som na začiatku svojej kariéry povedala, že každý sa ma pýta, či som dcéra toho slávneho otca, ale raz sa budú jeho pýtať, či je otcom tej slávnej dcéry.
Viete o otcovej prvej láske?
Otec, prečo neviem o tvojej prvej láske? Prečo sa ma neopýtate, čo môj otec najradšej robí?
Čo váš otec robí najradšej?
Sedí v ratanovom kresle na svojej terase a fajčí fajku.
Máte na seba ešte nejaké otázky?
Čo by som od neho chcela na narodeniny.
Čo by ste od neho chceli na narodeniny?
Malé lyžičky. Hrozne sa míňajú.
Zuzana Fialová nechce robiť reklamu, veľmi málo je ochotná robiť dabing, ale hrať sa jej páči. Medzi nakrúcaním Zborovne cestovala do Prahy na skúšky Mizantropa v Činohernom klube. Čaká ju nakrúcanie v Rumunsku a nakrúcanie Jánošíka s Agnieszkou Holland. Toľko novinky. Hrá vo viacerých predstaveniach Činohry SND. Má päťročného syna Davida, jedného exmanžela, milujúcich rodičov, sestru Eňu - "Renátu, je staršia asi o deväť rokov, takže má dvadsaťdeväť", a nové tenisky.
Ivan Fiala
horolezec
otec Zuzany Fialovej
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Bola veľmi problémové dieťa a zrejme je aj problémový človek. Zuzana bola veľmi bystrá a inteligentná, ale aj náramne tvrdohlavá, svoje si presadzovala až krutým spôsobom. Pod žiadnym nátlakom neposlúchla, neplatili na ňu príkazy. Vždy som jej hovoril, že jej prajem jediné - aby mala také deti, ako je ona. Dnes jej to už neprajem, no lebo kto praje svojmu decku zle?! (Smiech.)
V čom ste si podobní?
V ctižiadostivosti. Obaja si kladieme veľmi vysoké ciele a nepoznáme bariéry mindráku, že na to nemáme, že tí pred nami boli istotne lepší... Nevieme prehrávať.
V čom úplne odlišní?
Asi som rozvážnejší. Zuzana vie do spoločnosti vniesť hektiku, ja nie.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Chválil som ju najmä za športové schopnosti. Na športy bola veľmi talentovaná, v ich širokej palete dosiahla dobré výsledky, ale športu sa vlastne jej ctižiadostivosť a tvrdosť v príprave vyhla. Závodne lyžovala, ale prestala vtedy, keď prestala vyhrávať. Byť druhá nebolo pre ňu motiváciou pokračovať.
Chceli ste z nej mať vrcholovú športovkyňu?
Chcel som mať športovkyne z oboch svojich dcér, aj som ich k tomu obe viedol. Možno som ich demotivoval tým, že som bol na ne tvrdý ako na seba, a to som nemal. Mal som dať do toho viac citu, brať ohľad na ich dievčenskú nehu. Staršia to prijala, ale Zuzana to časom odmietla.
Ako ste prijali, keď sa rozhodla pre herectvo?
Nič iné by robiť nemohla. (Smiech.) Ona bola šašo od malička. Vymýšľala si, štylizovala sa, mala vynikajúcu pamäť. Raz ako malá bola s nami v Terchovej na Radošincoch, hrali Jánošíka, a ona cestou do Bratislavy zopakovala celého Jánošíka naspamäť. Vedela Štúrovu reč z roku 1848 odcitovať celú, ale naučiť ju Pytagorovu vetu alebo koľko je šesť krát sedem bol nadľudský výkon. Takže nebolo inej cesty, len herectvo...
Chodievate na jej predstavenia?
Áno. Rád a s obdivom.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nie, išiel som na to intuitívne.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Áno, rozprávky milovala. Skôr si ich však rozprávala ona, také k nim povymýšľala, až nám z toho rozum zastával. Výborne rozprávala aj vážne príhody, ktoré chvíľu vyzerali pravdepodobne, ale potom jej to začalo tak trochu ubiehať... Pýtam sa: Zuza, čo je to?! - No, trošku aj vymýšľanka... Vždy bolo ťažko rozoznať, kedy je v reáli a kedy si vymýšľa.
Čo vám Zuzka vyčítala či vyčíta?
Vyčíta mi zlomy v našom živote, keď som odišiel od rodiny a dlhodobé odlúčenosti v čase jej detstva pri vrcholových podujatiach. Zúčastnil som sa sedemnástich mimoeurópskych expedícií, uskutočnil takmer štyristo výstupov vo Vysokých Tatrách, Alpách, Kauzaze, na Pamíre, v Hindukuši, v Himalájach, v horách Severnej a Južnej Ameriky, v Afrike a na Novom Zélande, ktoré potrebovali tvrdú prípravu a fyzickú neprítomnosť doma. Vyčítala mi tú nedostatočnú pozornosť, mala ma málo. Nebyť však toho tvrdého prístupu k sebe, nebol by som dosiahol to, čo som dosiahol. A teraz Zuzana prichádza na to, že keď chce profesionálne rásť, tiež musí ochudobňovať svoje dieťa. Inak to nejde, človek sa musí rozhodnúť.
Čo vyčítate vy jej?
Že sme málo spolu. Dnes mi vracia ten deficit, dnes jej mám málo ja.
Čo na nej najviac oceňujete?
Otrlú samostatnosť. Tvrdosť. U žien človek očakáva, že sa príde vyplakať na rameno, potom sa ocko cíti dôležitý a pomôže. Zuzana si tvrdo rieši všetky veci sama.
Myslíte, že si rozumiete?
Áno. Máme sa veľmi radi.
Rád sa s ňou ocitáte v takýchto rubrikách?
Áno, rád. Som na ňu veľmi pyšný.
Čo si myslíte, že by od vás chcela na narodeniny?
Neviem.
Čím by vám urobila najväčšiu radosť?
Najväčšiu radosť by mi urobila, keby povedala: poďme spolu hrať tenis alebo lyžovať. Keby sme zbalili ruksaky a vypadli sami dvaja do hôr neovplyvňovaní nikým, po večeroch sa rozprávali, dopriali si trochu romantiky. Túžim s ňou byť sám.
Pôvodne stavebný inžinier, pre športovú verejnosť však horolezecká legenda Ivan Fiala je dnes síce v dôchodku, ale neznamená to, "že lepím známky do albumu. Stále je mojim hobby rekreačný šport. Lyžovaniu, futbalu, tenisu sa podľa sezóny venujem denne, občas s priateľmi absolvujem vysokohorské túry, na ktoré som ako špičkový horolezec nemal čas - Rozsutec, Gerlach a podobne," hovorí Ivan Fiala, ktorý má problém nevypustiť pri tom rekreačnom športe dušu ako za dávnych čias. "Po 95, kedy som mal infarkt, sa s ťažkosťami presviedčam, že mi stačí podávať výkon na 60 percent, že sa musím umelo brzdiť." Energiu a čas je ochotný venovať jedinej funkcii, a to funkcii predsedu klubu Fair Play Slovenského olympijského výboru. Nielen preto, že je sám touto svetovou cenou UNESCO ocenený, ale preto, "že je to životné krédo, ktoré netreba presadzovať len v športe, ale v živote, a to od detstva."
Autor: Kata Račková / Foto: Martin Črep
