.
Po Anjelovi milosrdenstva a televíznom románe Koniec veľkých prázdnin ponúkol režisér Miloslav Luther Českej televízii viacero tém na spracovanie. Napokon sa ujala myšlienka spracovať rovnomennú novelu Vladislava Vančuru Útek do Budína, s prihliadnutím na nerealizovaný scenár Martina Porubjaka, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov pripravovali ako celovečerný film v réžii Ivana Balaďu. Pre mimoriadnu dobovú a výpravnú náročnosť sa však vtedy nenakrútil. Nová koprodukčná dohoda Českej a Slovenskej televízie a súkromných filmových spoločností rozbehla projekt celovečerného kinofilmu a päťdielneho televízneho filmu podľa novej scénaristickej koncepcie s rozpočtom 56 miliónov Sk. Po troch rokoch intenzívnej práce a roku nakrúcania sa v týchto dňoch dostáva Útek do Budína do našich kín. Začiatkom decembra otvorí Týždeň európskeho filmu v Budapešti.
Povedali o filme
Režisér Miloslav Luther:
Moje filmy sú pre mňa tak trochu denným snívaním. Pri ňom sa odpútavam od prítomnosti a premiestňujem sa v čase, aby som cez príbehy a obrazy minulosti spoznal pravdu o dnešku.Mám rád veci z minulosti v ich ustálenej pretrvávajúcej kráse, cítim navzdory uplynulému času zachovanú autentickú ľudskú stopu, a to ma fascinuje. Útek do Budína bol doteraz mojím najťažšie sa rodiacim "snom".
Scénarista Marián Puobiš:
Napriek hlbokému ľudskému obsahu a vnútornému dramatizmu premietnutému do emotívnej lovestory, kládol útly Vančurov román pri jeho adaptácii značný odpor. Spôsoboval ho nielen metaforicky štylizovaný ornamentálny autorov jazyk ale najmä fakt, že vzťah Jany a Tomáša sa v románe prezentuje predovšetkým z rozprávačovho komentujúceho hľadiska. Príbeh osudovej lásky hovorí o tom, o čom uvažujeme aj dnes - o plusoch a mínusoch spolužitia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, o otázkach menšín, o morálke obchodovania i o potrebe pochopiť kvalitu zmien, ktoré tak nečakane vstúpili do našich často zaskočených životov.
Kameraman Vladimír Holloš:
Útek do Budína bol pre mňa výzvou a zároveň jedinečnou príležitosťou zhmotniť skúsenosti z predchádzajúcich filmov. Vzhľadom k obmedzenému rozpočtu nebolo možné použiť 35mm filmovú techniku, a preto sme dielo nakrútili na 16mm materiál, ktorý sme dodatočne upravili pre možnosť premietania v kinách. Všetko som však podriadil vybudovaniu filmového obrazu rešpektujúceho v maximálnej miere príbeh.
Stalo sa počas nakrúcania
V Spišských Betlanovciach, kde sa nakrúcali scény na Barányho panstve, mohla produkcia najať len mustangové kone, ktoré boli Bolkovi Polívkovi ako statkárovi Baránymu malé, preto si dal priviesť svojho. Na Polívkovom koni jazdí vo filme Lenka Vlasáková v postave jeho nevesty Jany, ktorá zasa tŕpla hrôzou, že z tej výšky istotne spadne.
Počas nakrúcania hlavná predstaviteľka otehotnela. Dojemná procedúra sa odohrávala v pražskom štúdiu Virtual, keď Lenka Vlasáková odskakovala pri nahrávaní dialógov kojiť trojtýždňovú dcérku Amálku.
Predstaviteľ svojrázneho maďarského podnikateľa Atillu Borároša Ferenc Hujber zaskočil režiséra dokonalou pripravenosťou a perfektnou znalosťou obsiahlych monológov v česko-slovenčine. Ferenc totiž nevie ani slovo po slovensky. Mal iba jedinú starosť - či jeho prejav nemá ruský akcent.
Hoci sa nakrúcalo počas všetkých ročných období, záverečná letná scéna na pražskej ulici vyšla ako naschvál práve na zimu. Bol slnečný deň ale mrzlo a herci museli statočne znášať hustý dážď letnej búrky z hasičských striekačiek a mrznúce mláky pod nohami.
Známi herci vždy vzbudzujú záujem u miestnych obyvateľov, ktorí ich vo svojej srdečnosti pozývajú na pohárik. Jeden z hlavných predstaviteľov pražskej rodiny Myslbekovcov dosiahol rekord, keď na pozvanie obdivovateľky vycestoval z Popradu na tradičný nedeľný obed až do Trebišova, kde ho fanynka predviedla rodičom ako vzácnu filmársku kuriozitu. Ale, vraj mu chutilo...
Hrá aj režíruje
Pre hlavného predstaviteľa filmu českého herca Ondřeja Sokola (31) bola postava poživačného Tomáša Barányho prvou veľkou filmovou skúsenosťou. So slovenským štábom strávil rok a pol. Je členom pražského Činoherného klubu, v ktorom nielen hrá, ale aj režíruje. Jeho manželka Kateřina Loydová hrá v pražskom Divadle ABC.
Ako ste sa dostali k tejto úlohe?
Luther pôvodne vybral Milana Mikulčíka, ktorý sa však vraj dva dni pred nakrúcaním stratil. Slavo prišiel do Prahy, našiel ma a prehovoril na tento projekt, ktorý ma okamžite po prečítaní scenára očaril. Mal som iba jediný problém. Chcel som byť pri narodení nášho prvého dieťaťa, ktoré malo prísť na svet na začiatku nakrúcania. Ale aj to nakoniec dobre dopadlo. Esterka mala tri dni, keď som sa presne podľa plánu mohol pustiť do práce.
S čím ste mali počas nakrúcania najväčšie problémy?
Hoci mi hlas prepožičal Juraj Kemka, aj tak mi dala najviac zabrať slovenčina. Aby som sa zdokonalil, rozprával som s celým slovenským štábom po slovensky. Preťažké boli ešte milostné scény, ktoré sú vždy dosť háklivou záležitosťou.
Nakrúcali ste rok a pol, niekedy aj dvadsať hodín v kuse. Zaspávali aj klapky. Čo vás dopovalo?
Cigarety, káva a videokamera. (Smiech.) Práca so Slavom ma nadchla, presne tak si totiž predstavujem pripravenosť režiséra. Nuž, a o tomto diele som nakrútil pätnásťminútový film, ktorý onedlho uvedie Česká televízia. A snáď aj slovenská. Bude sa volať Útek do Budína pohľadom Ondřeja Sokola.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Miroslav Polák
