SME
Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Juraj Kukura: Aj tak vždy zostanem Kukura

Známy divadelný a vychytený filmový a televízny herec žil od roku 1984 s rodinou v Hamburgu, kde sa napriek počiatočnému jazykovému hendikepu skvele uchytil. Poznali ho nielen slovenskí a českí, ale aj nemeckí diváci


. V posledných rokoch pendluje medzi Prahou, Hamburgom a rodnou Bratislavou. Podľa toho, kde ho čaká práca. Smeje sa, keď definuje svoje znamenie: "Na mňa vplývajú Ryby. V čínskom horoskope som však silne eroticky založené prasa." Herec, novopečený šéf divadla Aréna - Juraj Kukura.

 

Kým ste boli preč, vídali sme vás len na ORF. Čo vás najviac prekvapilo pri vašom prvom návrate domov?
Najradšej si spomínam na stretnutie s Milošom Pietorom. Patrí medzi najkrajšie v mojom živote. Prišiel som sem navštíviť otca - ležal s infarktom. Zaklopal som aj na dvere Miloša Pietora, s ktorým som sa nevidel šesť rokov. Hoci netušil, kto za dverami stojí, povedal: "Servus Juraj, vitaj. Kde sme to prestali?" A my sme nadviazali na prerušený dialóg...

SkryťVypnúť reklamu

Nemali ste po návrate chuť niečo si zahrať v Činohre SND?
Chuť som mal, ale - žiaľ - nie je to vec chuti. Chuť hrať v amerických filmoch máme asi všetci herci, vždy je to však rozhodnutie režiséra a dramaturgie.

A dnes?
Nevylučujem to, ale od hrania som už vzdialený. Nikdy ma neočarúvalo absolvovať mesačne dvadsaťpäť predstavení, stačilo by mi aj sedem. Netúžim byť viac členom repertoárového divadla. Keď to bude mať zmysel a nájdem ľudí, ktorí budú chcieť so mnou spolupracovať, tak sa o to budem snažiť. Žijem však z filmu a televízie. 

Mám pocit, že s kolegami z Činohry neveľmi komunikujete. Mýlim sa?
To je otázka predstavy komunikácie. Keď sa Juraja Slezáčka pýtali, prečo ma nepozvali na nejakú oslavu, odpovedal, že ich nechodím navštevovať. Ja návštevy nepovažujem za rozhodujúce. Dôležité je to, čo som tu urobil. Pri spolupráci s kolegami však problémy nemám, akurát nepatrím do "rodinky".
Boli ste sa pozrieť na svojich bratislavských kolegov v nejakej hre?
Iste. Je to vysoko profesionálny súbor, so svojím vnútorným životom.

SkryťVypnúť reklamu

Mnohí ľudia, ktorí odišli a vrátili sa, cítia sa tak trochu ako disidenti. Aj vy máte podobný feeling?
Vôbec nie. Toto je téma roku 1989. Dnes je každý tam, kde má prácu a nejaké možnosti.Vidím to najlepšie na synovi. Narodil sa v Bratislave, základnú školu vyštudoval v Nemecku, vysokú školu v Oxforde, teraz študuje v USA. A pracovať bude tam, kde mu ponúknu najlepší džob. Aj tak vždy bude  Slovák z Bratislavy.

Spomínajte ešte chvíľu. V jednom zo svojich posledných rozhovorov pre TV oko hovorila  Zora Kolínska o krásnych časoch po vašom boku. Aké boli časy po jej boku pre vás?
Krásne sa mi na ňu spomína. Každý vie, že Zorka bola skvelá žena a vo svojom divadelnom prostredí dáma. Začali sme spolu žiť v čase, keď som bol ešte študent a člen Divadla na Korze. Formovala ma, naučila ma veľa veci. Môžem o nej povedať iba to najlepšie.

SkryťVypnúť reklamu

Na Slovensku ste si naposledy zahrali v pikantnej komédii o Diderotovi Voľnomyšlienkár. Ako je to s vami - ste v súkromí podobný, alebo isté veci ponímate diétnejšie?
Netuším, čo presne myslíte pod pojmom voľnomyšlienkár. V Nemecku uznávajú takzvaných "kwerdenkerov", čiže ľudí, ktorí myslia inak. Za to ich nikto neodsudzuje, nezatracuje, ale vážia si ich za odvahu myslieť "krížom". To má s umením mnoho spoločného. Výsledkom takéhoto myslenia je však aj napríklad taká Eiffelovka. Nie som voľnomyšlienkár, ale tiež vidím veci inak.

S inakosťou máte skúsenosť aj v rámci samotného herectva, veď nemecký spôsob sa od slovenského podstatne líši.
Nemci hovoria o hovorenom divadle, dôraz kladú na slovo, my máme zasa činohru. Oni si myslia, že aj emócie treba vysvetliť slovom. U nás sa považuje za profesionálnu prehru, ak si niekto pomáha rekvizitami alebo ak vety smeruje do obecenstva. V Nemecku je to bežné. Raz som hral milostnú scénu vo Webstrovej Vojvodkyni z Amalfi, kolegyňa sa na mňa krátko pozrela, a potom sa s vyznaním lásky obrátila k obecenstvu. Vtedy som fakt nevedel, čo mám robiť. Je to iná škola.
Rozdielnosti sa však nájdu aj u nás. Počul som napríklad rôzne názory na Honzu Třísku a jeho stvárnenie kráľa Leara. Podľa mňa bol fantastický! U nás sa už takto nehrá. Mal odvahu stvárniť Leara ako opernú áriu, podal geniálny herecký výkon. To, že to nie je rovnaký kumš ako robím ja, neznamená, že nie je dobrý. Po predstavení som Honzovi povedal, že mu ďakujem, že nášmu povolaniu vrátil úctu.

SkryťVypnúť reklamu

Ako herec ste si získali vážnosť aj popularitu. Prečo ste sa rozhodli pre glotove rukávy - pre riaditeľa divadla Aréna?
Prijal som ponuku. Myslím, že som sa rozhodol správne - dať tomuto divadlu náplň a zmysel, aký malo kedysi. Hoci som činoherný herec, nepatrím do divadelnej "rodinky" a moja koncepcia môže byť oživením umeleckého a divadelného diania na Slovensku. Môže vzniknúť dialóg aj na báze rozdielnych názorov.

Ako v Hamburgu?
Prirovnávam to k situácii v Hamburgu. Na Slovensku sa výmena názorov často považuje za osobný problém. Výmena názorov a kritika sú však pozitívne veci, na ktorých je postavená demokracia. Keď bol v hamburskom Schauspielhause intendantom Peter Zadeck, vtedy v Thalia-Theather šéfovala iná mimoriadna osobnosť - Jurgen Flimm. Obaja boli veličinami, ale boli absolútne odlišné typy. Kým prvý pán spĺňal predstavy o divadle bežných hamburských mešťanov v oblekoch a moderných košeliach, Peter Zadeck provokoval svojim búrliváctvom. Za ich čias prežívalo divadelníctvo v Hamburgu úžasný boom. Jedného dňa sa Peter Zadeck dostal do konfliktu s administratívou a odišiel. Čo myslíte, kto na to najviac doplatil? Flimm, ku ktorému obecenstvo tiež prestalo chodiť.  

SkryťVypnúť reklamu

Okrem týchto sprostredkovaných chcete zúročiť aj svoje osobné skúsenosti?
Moja niekoľkoročná púť po divadlách a poznanie by dostalo väčší zmysel, keby sa mi podarilo predstavy aj zrealizovať. Podľa mňa je toto primeraná a veľmi vzrušujúca ponuka vzhľadom na môj vek a tie skúsenosti. Myslím si, že mal Ľubo Roman dobrú ruku, keď siahol po niekom úplne odlišnom. Môže sa však stať, že pri tom padnem na nos. No a čo? Aj tak vždy zostanem Kukura.

Zmení sa aj náplň Arény, doteraz divadla tanca a pantomímy?
Nemyslím si. Viete, že tu kedysi hral jeden z najväčších rakúskych hercov Max Reinhardt? Aréna bola klasické bratislavské regionálne divadlo. Pán Sládek je výrazným reprezentantom slovenskej kultúry a ja si ho vážim, ak niečo nevyšlo, tak iba preto, že pantomíma nikdy nebola zmyslom a náplňou tohto divadla.

SkryťVypnúť reklamu

Kde ste teraz viac doma - v Hamburgu, v Prahe alebo v Bratislave?
Rozdiel je medzi doma a domovom. Doma sa cítim tam, kde je moja manželka a môj pes. Bohužiaľ, o synovi to povedať nemôžem, pretože je v USA. On sa však celkom iste cíti doma tam, kde je jeho mama, otec a pes. Náš pes je už starý, nedá sa s ním cestovať, a preto sme najviac doma v Hamburgu. Je to zvláštne, v Nemecku zvyčajne odchádzajú deti od rodičov v osemnástich rokoch. Môjho syna, ktorý už má pomaly dvadsaťpäť, sa dotklo, že som si dal počítač do jeho izby, hoci v nej nebýva. Stále ju považuje za svoju.

Aké sú vaše momentálne aktivity v Českej republike?
Žiadne. Nič tam nenakrúcam, iba pestujem kontakty s niektorými režisérmi a divadlami. Chcem, aby tu v Aréne pracovali a niektoré divadlá hosťovali.

SkryťVypnúť reklamu

A v Hamburgu?
V Hamburgu som za dvanásť rokov dvakrát nakrúcal, okrem toho, že som, samozrejme, filmoval po celom svete. Teraz mám robiť nejaký film na Malte, v Maroku a ďalšiu vec v Berlíne.

Ako často chodievate domov?
Manželka tu bola nedávno, pomáhala mi, lebo ovláda manažérsku prácu. Kedysi makala v agentúre a toto bude agendážne divadlo. Je to teda jej parketa a niektoré veci ovláda lepšie, ako ja. Isteže, trochu  sa nám zmenil život. Za normálnych okolností by som s ňou bol v Španielsku pri mori. Takto žijeme celý život. Vždy chodila za mnou, keď som mal niekde povinnosti. Občas si vzdychne, ako krásne sme si plánovali tento rok v Indii. Nuž, chodí za mnou do Bratislavy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  2. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom.
  3. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  4. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  5. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  6. Trenčín potrebuje nový impulz!
  7. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  8. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 20 379
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 15 590
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 506
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 740
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 3 840
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 2 586
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné 2 246
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 2 132
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jesenná vlna by už nemala zaplniť nemocnice.

Hlavný hygienik nepredpokladá zavedenie celoplošných opatrení.


11. aug
K1 Attack lákala na svoje autá aj na autosalónoch.

K-1 Attack bol fenoménom. Ale len krátko.


4 h
Nataša Holinová

Ficovci opomenuli jednu zásadnú vec, lebo sa im nehodí do krámu.


10 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


3 h

Neprehliadnite tiež

Proroctvo je veda o tom, ako sa mýliť v predpovediach o budúcnosti. Budúcnosť je vždy prekvapením, takže uvidíme. Každopádne, ja to mám s proroctvami veľmi zlé, hovorí Salman Rushdie.

Kritike čelia bezpečnostné opatrenia podujatia, kde na spisovateľa zaútočili.


10 h
Herečky Natália Germani a Eva Mores a režisérka Tereza Nvotová (v strede) s ocenením festivalu Locarno - Zlatý leopard za najlepší film.

Jej film Svetlonoc triumfoval v Locarne.


13. aug
Zomrela herečka Anne Hecheová.

Hecheová bola v kritickom stave od automobilovej nehody.


TASR 12. aug
Romanca Purple Hearts je novým hitom Netflixu.

Film Purple Hearts prekonal v sledovanosti aj historicky najdrahší film Netflixu.


12. aug

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  4. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 63 778
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 14 970
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 890
  4. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 803
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 682
  6. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 885
  7. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 4 732
  8. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 3 501
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu