Otázky príliš dobré, aby sa kazili odpoveďami

KNIHA TÝŽDŇA / PROČ EXISTUJE SVĚT?

Jim Holt napísal fascinujúci príbeh existenciálneho detektívneho pátrania. A nejde o metaforu.

Príčina bytia v paperbackovom vyhotovení. To je tá najjednoduchšia definícia jednej z najlepších kníh roku 2012 v Spojených štátoch. Ide o podozrivú kombináciu: vážna téma, americký autor, to všetko zabalené v paperbacku s reklamným sloganom o bestselleri na obálke. Môže z toho vzísť niečo zmysluplné? Odpoveď je v tomto prípade stručná: môže.

Jim Holt napísal v knihe Proč existuje svět? (Prostor) fascinujúci príbeh existenciálneho detektívneho pátrania. A nejde o metaforu. On skutočne pátral – nie iba v hlbinách duše a dejinách myslenia, ale fyzicky. Dohodoval si stretnutia s novými ľuďmi. Kupoval si letenky, aby mohol s nimi rozprávať pri šálke čaju (whisky mu na jeho prekvapenie neponúkli). Keď bolo nutné, aj na sklonku dňa si zbalil kufre, aby stihol z Paríža docestovať do Oxfordu. To všetko podnikol, aby zistil, aký je súčasný stav odpovedí na tú najzákladnejšiu otázku: Prečo je niečo, a nie radšej nič?

V ústrety prázdnote

Mnohí iní, ktorí si napriek bláznivému svetu podržali schopnosť zamýšľať sa nad podobnými otázkami (aspoň raz za rok uprostred krásneho letného večera s pohľadom upretým na hviezdnu oblohu) sa Holtovi poďakujú, že túto náročnú fušku absolvoval za nich a v ich mene. Nevyhol sa histórii, modernej fyzike, teológii a filozofii ani matematike. To všetko by bolo málo. O takých akademikov nie je núdza. Polemizujú, ironizujú intelektuálnych súperov, sú uvravení a málokto im rozumie. Jim Holt, filozof a spisovateľ, prispievateľ do prominentných periodík (The New Yorker, The New York Times a iné) investoval do svojho pátrania vášeň a tú najintímnejšiu túžbu.

Kto chce autorove motívy spoznať (a uveriť im), nech začne od poslednej kapitoly. Pri uvažovaní nad Schopenhauerom a Hegelom dostal Holt správu, že jeho matka umiera. Okamžite si požičal auto a podnikol osemhodinovú cestu z New Yorku do Virginie. Sledoval matkin zhasínajúci dych. Držal ju za ruku, keď oči doširoka otvorila, ako by ju niečo vydesilo. Po niekoľkých sekundách jej dych ustal. Holt sa na druhý deň zobudil v dome svojich rodičov. Hlavou mu znel refrén od Rolling Stones „This Will Be the Last Time“ (Toto je naposledy). „S rodičmi sa znovu stretnem až potom, čo aj ja vstúpim do ničoty, ktorá ich už oboch pohltila. To je ten pravý večný domov. A ja mám teraz voľnú trasu v ústrety prázdnote.“

Spoločný údel

Očakávanie ničoty, do ktorej sa ľudské bytie prepadne, je najsilnejším dôvodom pátrať po príčinách bytia. Vraciame sa po malej epizóde nazývanej ľudský život naspäť k začiatku. Holt nie je skeptik, ktorý už rezignoval na odpovede. Akurát vie jedno. Existujú otázky také dobré, že je škoda ich kaziť odpoveďami. Všetkým, ktorí napriek tomu javia záujem o odpovede, ponúka poctivú asistenciu. Sprostredkúva pohľady teistov i ateistov, vedcov vyznávajúcich čistú logiku i spisovateľov so zmyslom pre tajomstvo a poéziu.

V prominentnom filozofovi vedy Adolfovi Grünbaumovi stretáva najväčšieho popierača. Otázka o pôvode bytia vraj nie je cestou k Bohu. Existencia sveta je pre neho zásadne neudivujúcim faktom. Richard Swinburn patrí do inej kategórie, Holt ho označuje za induktívneho teistu zo severného Oxfordu. V povznášajúcom prostredí pôsobí ako filozofujúci mních. Boh nemôže nebyť!

David Deutsch je považovaný za najvšestrannejšieho vedeckého ducha súčasnosti. Nebál sa kvantovú mechaniku aplikovať na kybernetiku. Priatelí sa s ideou paralelných vesmírov multiverza a pozýva svojich fanúšikov do území, ktoré sú ďaleko za hranicami predstavivosti. Špekulatívny kozmológ John Leslie predpokladá, že náš svet je iba hodný byť súčasťou širšej skutočnosti a svojou nedokonalosťou (zlom a utrpením) je v jej službách. A prozaik John Updike? „Veriť je ako zamilovať sa.“

Holtova existenciálna „detektívka“ je dokonalou parafrázou paradoxu, ktorý sa nás dotýka viac ako čokoľvek iné. Bez ohľadu na to, čo bolo pred veľkým treskom alebo akýmkoľvek iným okamihom stvorenia, vzniku, začiatku, niečoho po fáze ničoho a bez ohľadu na fascinujúce teórie kvantovej fyziky a kozmológie zostávame v najvnútornejšom úžase (a bázni až strachu) pred záhadou bytia. V tušení, že raz z diaľky uvidíme prázdny rodičovský dom, lebo jeho obyvatelia sa vysťahovali do ničoty. A tá raz bude naším spoločným údelom.