V bizarnom panoptiku chýba kontrastný ľudský rozmer

Po vlaňajších Dialógoch karmelitánok uviedla košická opera ďalší exkluzívny titul.

Ariadna na Naxe je prvým stretnutím súboru Opery Štátneho divadla Košice so stopäťdesiatročným jubilantom Richardom Straussom.

Režijne sa pod titul podpísala Linda Keprtová, autorka divadelnou cenou DOSKY ovenčenej inscenácie karmelitánok. No kým v Poulencovej opere okúzlila múdrou prostotou a výtvarnou čistotou výkladu, zložitému pradivu Straussovho opusu jej málo zrozumiteľná koncepcia nepomohla.

Konflikt umenia a konzumu

Skladateľ s libretistom Hugom von Hofmannstahl riešia v Ariadne konflikt umenia a konzumu: bohatý gróf si od dvoch divadelných spoločností objedná tragickú a komickú operu. Následne ústami Majordóma prikáže, aby sa obe predstavenia zahrali súčasne – času je málo a hostí ešte čaká ohňostroj.

Sarkastické posolstvo o umení valcovanom arogantným materializmom sa z inscenácie derie dosť ťažkopádne. So záverečnými taktami vypichne – dovtedy len sporadicky prítomného – grófa (dokomponovaná činoherná postava) svetelný kužeľ.

Protagonisti oboch opier okolo neho ovisnú ako pokazené mechanické bábky a hľadisko i javisko zasypú bankovky.

Až vtedy môže divákovi dôjsť, prečo sa doposiaľ všetci pohybovali v bizarnej štylizovanej choreografii. Keďže v rovnakom symbolicko-grotesknom duchu sa nesie aj kostýmová a scénická zložka, Keprtovej (i Straussova) idea zaniká v tvarovo a farebne predimenzovanom panoptiku postáv, ktorému zjavne chýba kontrastný ľudský rozmer.

Zvyšovanie kvality aj umeleckého sebavedomia

Hudobné naštudovanie hosťujúceho Rakúšana Konrada Leitnera prebral vo vrcholiacej fáze mladý slovenský dirigent Marián Lejava. Dotiahol ho do podoby, ktorá robí košickému divadlu česť: je inštrumentálne prehľadná, dynamicky vygradovaná, ako aj farebne pestrá. Technickej i muzikantskej kondícii orchestra zjavne prospieva siahanie po takýchto vysokých métach.

Aj spevácky sa prvá straussovská premiéra nadmieru vydarila. Dominovali jej predstaviteľky hlavných ženských postáv: vokálne zdatná, výrazovo dramatická Louise Hudson (Ariadna) a miláčik domáceho publika Michaela Várady, s prehľadom zvládajúca akrobatický part Zerbinetty.

S vypätou postavou Baccha sa úspešne popasoval Jaroslav Dvorský, blysol sa Ondrej Šaling ako štýlovo exportný Tanečný majster, Lucie Kašpárková naplnila part Skladateľa mäkkým sopránom. Trojici pekne ladiacich Nýmf dominoval tmavý zvučný mezzosoprán Gabriely Hübnerovej, ako Učiteľ hudby osvedčil svoju muzikalitu Marián Lukáč.

Donedávna platila košická opera za najkonzervatívnejšiu slovenskú scénu. Dnes náročné skúšky zvyšujú kvality aj umelecké sebavedomie súboru.