Album G I R L nie je žiadne novátorstvo, ale znova ukazuje, že sa dá stále produkovať aj kvalitný pop.
V roku 2006 to mala byť jedna z hudobných udalostí roka. Americký spevák a producent Pharrell Williams sa odhodlal na prvý sólový album. In My Mind však u fanúšikov aj u kritikov prepadol.
V iných projektoch udával trend a inovácie, na vlastnej platni však vyvolal len rozpaky. Neukázal nič extra. Sám nevedel, či chce viac spievať, alebo rapovať.
Producent roka
Napriek sklamaniu naďalej úspešne produkoval sám alebo s kolegom Chadom Hugom pod značkou The Neptunes. Medzi jeho zákazníkmi boli Rolling Stones, Madonna, Justin Timberlake, Beyoncé, Jay-Z, Miley Cyrus či mnohí iní. Popri tom stíhal nahrávať nové veci aj so svojou menej známou kapelou N.E.R.D.
Za poslednú dekádu pomohol mnohým interpretom k viac než dvadsiatim hitom, ktoré sa dostali do desiatky amerického rebríčka.
Najväčší úspech zažil vlani, keď s francúzskym duom Daft Punk ovládol rebríčky s chytľavým popevkom Get Lucky. Singel sa dostal na vrcholy hitparád v tridsiatich krajinách, získal Grammy a podporila ho ďalšia úspešná pesnička Blurred Lines s Robinom Thickem. Pharrellovi zaslúžene vyniesol ocenenie producent roka, čím si pripravil priestor na druhý sólový album.
Ženy, ženy, ženy...
„Vždy ma najviac inšpirovali ženy. Verím, že kedysi vládli svetu, a preto chcem byť na ich strane,“ povedal pri predstavovaní albumu štyridsiatnik s večne mladíckou tvárou. Platňu sa rozhodol nazvať G I R L.
Ešte pred vydaním si pripravil úspešne promo prvým 24–hodinovým videoklipom k singlu Happy, ktorý sa objavil aj v pokračovaní animovaného filmu Despicable Me.
Na albume Pharrell opäť ukázal, že sa posunul od drsného skateboardistu, ktorý si rád zaplatí lapdance od polonahých krások, k popovým trikom, ktoré oslovia masu. Svieže rytmy, basové linky a typický falzet znejú dobre. „Sila albumu je v tom, že je neuveriteľne pozitívny,“ chvália The The New York Times.
Inšpirácia ženami je zjavná už podľa názvu prvej skladby Marilyn Monroe, s obdivom spomína Johanku z Arku či Kleopatru.
Hostia na istotu
V popovom biznise len málokto nie je dlžný Williamsovi službu. Hostí sa núkalo viac, stávka na osvedčené tváre neškodí.
Výborne znejú hlavne Justin Timberlake v Brand New, kde pomáhal aj Timbaland, ikonický zvuk robotov z Daft Punk v Gust of Wind či Alicia Keys v pohodovom Know Who You Are, ktoré koketuje s reggae rytmom. Chytľavá je aj posledná It Girl, ktorou chcel spevák prejaviť obdiv Princeovi. Sila albumu je hlavne v jednoduchosti a zapamätateľných popevkoch. Neškodí mu, že má len desať skladieb.
„Pharrell nebol nikdy dobrý v projektoch, kde bol speváckym lídrom. In My Mind rýchlo zapadlo do zabudnutia. V N.E.R.D. udával viac tón Chad Hugo. V G I R L sa tieto obavy skončili. Album je jednoduchý a vláčny, čo je v tomto prípade komplimentom,“ chváli v recenzii magazín Rolling Stone.
Williamsov druhý sólový album neprináša nič prevratné, ale ukazuje, že stále existuje aj kvalitný a zábavný pop. Na novátorský počin mu však chýba väčšia dávka risku.
