Svet filmového kacíra je iný, ako ho normálne poznáme. Tentoraz sa v ňom nezorientoval ani distribútor. Príliš opatrným prekladom názvu jeho nového filmu na Grandhotel Budapešť poprel princíp hravej Andersonovej tvorby.
Súčasnosť: dievča vchádza na cintorín, muži spievajú chorál. Na pomník, označený len nápisom Autor, zavesí kľúč. Medzi desiatky ďalších.
Flashback 1: Autor ako zrelý muž z dobového videozáznamu vysvetľuje, ako vzniklo jeho dielo.
Flashback 2: Autor ako mladý muž sa v socializmom zdevastovanom kúpeľnom hoteli stretá s jeho tajomným niekdajším majiteľom Moustafom, ktorý mu rozpráva príbeh zo svojej mladosti.
Flashback 3: Do luxusného kúpeľného zariadenia Grand Hotel Budapest, kde v prvej tretine 20. storočia vládne pevnou rukou recepčný monsieur Gustav, nastupuje nový poslíček, arabský utečenec Zero.
Čudné, ale zábavné
Rozprávanie v rozprávaní v rozprávaní v rozprávaní. Štyrmi rôznymi rozprávačmi štvornásobne zmenená realita. Hmlisté spomienky sa miešajú s predstavami, omylmi, ilúziami i výmyslami. Výsledkom je Grand Budapest Hotel. Nový film Wesa Andersona.
Medzi originálnym názvom a poslovenčeným Grandhotel Budapešť je rovnaký rozdiel ako medzi hotelom Grand a hostincom Hrant. Ako medzi veľkým svetom a senom trčiacim z gumákov.
Anderson – na rozdiel od tunajších distributérov – nechce, aby nám titul znel povedome, domácky, ľudovo. Má byť blízky, ale čudný. Iný. To je základom jeho poetiky: vyberá dieliky zo skutočného života a skladá z nich úplne novú mozaiku: čudnú, pokrivenú, bláznivú, smiešnu, smutnú, ale vždy zábavnú a zaujímavú.
Nikdy si nie ste istí tým, na čo sa vlastne pozeráte, no neobyčajne vás to baví.
Hotel ako metafora
Podobne ako filmy Taká zvláštna rodinka (2001) a Život pod vodou (2004), aj novinku Anderson predstavil na berlínskom festivale. Bližšie má však k Darjeeling s ručením obmedzeným, ktorý mal premiéru v Benátkach 2008 a sprevádzal ho krátky film Hotel Chevalier. Hotel ako mozaika osudov, ako symbol, metafora.
V Grand Budapest Hotel ju Anderson doviedol do dôsledkov. Prím hrá úchvatná výprava. Secesnú budovu obchodného domu v saskom meste Gorlitz premenil na hotel, ktorý v sebe spája všemožné rakúske, maďarské i české veľké hotely. Vplyv grandhotela Pupp a kúpeľných Karlových Varov je výrazný.
Inšpiráciu atmosférou diel Stefana Zweiga a obdiv ku klasickým kriminálnym komédiám Ernsta Lubitscha či Billyho Wildera autor pretavil do bizarnej historky o mŕtvej vdove, sklamaných dedičoch, ukradnutom obraze a stratenej poslednej vôli.
Príbehov je v snímke viac a mnohonásobnými retrospektívami zobrazujú fiktívnu stredoeurópsku alpskú krajinku Zubrowka od začiatku 20. storočia až po súčasnosť. Každému času zodpovedá iný formát obrazu aj iný filmový jazyk.
Fiktívna krajina je dobrý začiatok
V krajine plnej rozhľadní, vlekov, lanoviek, železníc, križujúcich sa zjazdoviek, cukrární i väzníc sa pohybujú Ralph Fiennes, Willem Dafoe, Bill Murray, Jeff Goldblum, Edward Norton, Saoirse Ronan, F. Murray Abraham, Matthieu Amalric, Adrien Brody, Lea Seydoux, Harvey Keitel, Jason Schwartzman, Owen Wilson či Jude Law.
„Wes vytvoril svoj vlastný čas a svet, v ktorom sú obyčajní ľudia odvážnejší, zásadovejší a užívajú si viac zábavy,“ konštatoval Fiennes, ktorý s Andersonom spolupracoval prvý raz.
„Fiktívna krajina je dobrý začiatok. Wes k tomu pridal kriminálny príbeh o vražde, sfalšovanom testamente a ukradnutom obraze. A zaplnil ho detailmi, aké dokáže vymyslieť iba on,“ dodala Tilda Swinton, ktorá stvárnila 84-ročnú Madame D.
„V Andersonovom poňatí je monsieur Gustav svetlým lúčom radosti a nádeje vo svete, ktorý si začínajú podmaňovať nacisti,“ vyhlásil Jeff Goldblum.
Barón Prášil 21. storočia
Pre tých, ktorí Andersonovu tvorbu poznajú len z predchádzajúceho, divácky mimoriadne úspešného filmu Až vyjde mesiac, môže byť Grand Budapest Hotel až príliš bláznivý. Fanúšikovia Takej zvláštnej rodinky ho možno označia ako príliš obyčajný, ba podkladajúci sa publiku.
V každom prípade je nefalšovane andersonovský. Je majstrovskou polyžánrovou hračkou, ktorá vznikla pre radosť z tvorby a rozkoš z rozprávania. Pre humor a metahumor. Anderson sa hrá na novodobého baróna Munchhausena. Jeho jazykom je pohyblivý obraz na samom rozhraní gýča a poetického nonsensu. Nikto a nič mu nie je sväté.
Veľký filmový kacír zvoláva na čiernu omšu kinematografického satanizmu!
