Detektíva Kurta Wallandera poznajú čitatelia Henniga Mankella ako štyridsiatnika, ktorý si rád vypije, je rozvedený, unavený životom a tým, čo sa deje okolo neho. Aká však bola jeho minulosť? Prečo žije tak, ako žije a aká bola jeho profesionálna cesta?
To všetko prezrádza, aj keď, ako napísal sám autor, nevyzrádza úplne všetko, poviedková kniha Pyramída. Má podtitul Prvé Wallanderove prípady a obsahuje päť poviedok zaradených chronologicky od roku 1969, keď ešte len pochôdzkar Wallander vyriešil svoju prvú vraždu a presvedčil svojich nariadených, že môže byť kvalitným detektívom, až po rok 1989, keď už je Wallander presne tým pánom, ktorého poznáme z neskorších prípadov.
Hoci v knihe Mankell opisuje prvé Wallanderove kauzy, napísal ju až pár rokov po tom, čo jeho netypický vyšetrovateľ zaujal nielen čitateľov detektívnych románov. Autor v predslove napísal, že chcel niektoré veci objasniť. Hlavne posledná a najdlhšia poviedka Pyramída, rovnako ako úvodná – Wallanderov prvý prípad, objasňujú detektívov komplikovaný vzťah s jeho starnúcim labilným otcom.
Tak, ako vie Mankell napísať detektívny román s pridanou hodnotou v podobe analýzy spoločenského alebo politického problému, tak mu to ide aj na kratšej ploche, aj keď platí, že dlhšie v sérii poviedok sú kvalitnejšie a bohatšie na zápletku aj psychológiu. Fanúšikovia Kurta Wallandera však sklamaní iste nebudú, lebo sa o detektívovi dozvedia aj to, čo mohli dovtedy len dedukovať.
