Nový Mozart zaujal viac hudbou než scénou

Do repertoáru Opery SND pribudla mozartovská inscenácia s kvalitnou hudobnou zložkou a slušnou réžiou, ktorú hendikepuje agresívna scénografia.

Do repertoáru Opery SND pribudla inscenácia s kvalitnou hudobnou zložkou a slušnou réžiou, ktorú hendikepuje agresívna scénografia.

Umelecká dvojica Jiří Nekvasil a Daniel Dvořák počíta s publikom ochotným naladiť sa na ich strunu a pátrať po výkladovom kľúči. Také boli ich bratislavské inscenácie Rusalka (2005) i Manon Lescaut (2012), iná nie je ani La clemenza di Tito. Inscenácia v SND je prvým uvedením Mozartovej poslednej opery na slovenskom profesionálnom javisku.

Cisárov „papamobil“ kombinujúci labutie krídla s vysokozdvižným vozíkom zrejme diváka na prvý pohľad zaskočí. No ak sa prehryzie cez vizuálnu komickosť netradičného vozidla, môže vnímať jeho symbolickú rovinu. Tá odkazuje na barokové korene pôvodného libreta (okázalé stroje boli pre vtedajšiu inscenačnú prax typické) a zároveň svojou bizarnosťou spochybňuje velebenú bezúhonnosť diktátora Tita.

Nekvasilova réžia narába so symbolmi konzekventne a čisto, herectvo sólistov i zboru je sústredené a zmysluplné. Veľká škoda, že Daniel Dvořák nespracoval očarenie americkým výtvarníkom Danom Flavinom (1933 - 1996) príjemnejším spôsobom. Farebná inštalácia neónových trubíc je významovo nedekódovateľná a vizuálne doslova bolestivá.

Najnovšia mozartovská inscenácia je ďalším cenným príspevkom hudobného riaditeľa Friedricha Haidera k profilácii Opery SND. Orchester hrá priezračne i sebaisto a najmä na vydarenejšej prvej premiére bolo z javiska konečne počuť pointované recitatívy.

Mäkko vrúcny Sesto patrí k najlepším kreáciám Terézie Kružliakovej, v hosťujúcom Rusovi Antonovi Rositskom (Tito) sme spoznali mladý šťavnatý lyrický tenor (spieval obe premiéry). Bulharská sopranistka Svetlana Donevová (Vitellia) zaujala predovšetkým zmyslom pre štýl, česká mezzosopranistka Kateřina Jalovcová (Annio) zase pekným tmavým timbrom. Andrea Vizvári bola dievčensky jemnou Serviliou.

Druhému večeru dominovala Linda Ballová (Vitellia) s farebne osobitým aj v okrajových polohách zvučným sopránom. Zaujal nedávny absolvent VŠMU Tomáš Šelc v neveľkej role Publia, potešil vokálne disciplinovaný prejav Jany Bernáthovej (Servilia). Denisa Hamarová naopak deklasovala svojho Sesta nepríjemným vibrátom, u Denisy Šlepkovskej (Annio) badať úbytok hlasového materiálu.