Film o láske k umelej inteligencii hovorí niečo aj o nás samých

Film Ona je drámou, satirou, romancou i sci­-fi zároveň. Má skvelé herectvo aj inscenačnú suverenitu.

Na prvý pohľad možno slovné spojenie „romantická vedecko­-fantastická komediálna dráma“ pôsobí podozrivo.

No scenárista a režisér Spike Jonze nerobí vo filme Ona nič iné ako všetci dobrí autori sci-fi: prostredníctvom príbehu zo sveta, kde je čosi inak ako u nás, podáva správu o našom živote v súčasnosti. A ešte pritom zabáva.

Neurotik z veľkomesta

Theodore Twombly (Joaquin Phoenix) žije v Los Angeles. Filmári ho poskladali zo skutočného L. A. skríženého so súčasným Šanghajom do zvláštneho celku protikladov. Estetického, futuristického, blahobytného, sterilne čistého, pestrofareného, odcudzeného a zároveň plného melancholickej poézie.

Vysoké vežiaky, parky, pláže, sochy a námestia. V pozadí sa síce mihajú autá, no hrdinovia filmu sa pohybujú iba pešo alebo metrom. S všadeprítomnými počítačmi komunikujú hlasom prostredníctvom maličkých slúchadiel, doma hrajú videohry prostredníctvom gest.

Osamelo žijúci tridsiatnik svoju nesmelosť či strach z okolia maskuje hroznými fúzmi. Živí sa písaním súkromných listov, osobných a spravidla romantických, pre špecializovanú agentúru. Po krachu manželstva s dlhoročnou láskou Catherine (Rooney Mara) dáva prednosť samote a náhodnému „sexu cez internet“.

Ešte aj s hrdinami obľúbenej videohry viac konverzuje, ako bojuje. Skutočný fyzický kontakt a vzťah odmietne dokonca i s krásnou Oliviou Wilde z rande naslepo, ktoré mu pripravia priatelia Amy (Amy Adams) a Charles (Matt Letscher). Mimochodom, ani ich manželstvo nevydrží.

Žena, ktorá nie je len ilúziou

Theodorov život zmení nový počítačový operačný systém. Jeho hlasové rozhranie je dokonale personifikované, nastavené špeciálne na každého užívateľa zvlášť. Váš počítač o vás predsa vie viac ako ktokoľvek iný, dokonale vás pozná, nič pred ním neutajíte. Čo by sme sa asi o sebe dozvedeli, keby sa s nami naše počítače začali rozprávať?

Theodorov systém si vybral meno Samantha. Pôvodne ho narozprávala Samantha Morton, ktorá sa podieľala na celom nakrúcaní, ale režisér ju napokon nahradil Scarlett Johanssonovou.

Ilúzia živej bytosti, nastavenej presne podľa Theodorových potrieb, ktoré si ani sám neuvedomuje, je dokonalá. Muž ihneď podľahne jej čaru a zaľúbi sa. No vysvitne, že Samantha je možno viac ako ilúzia. Učí sa, mení, komunikuje – a cíti. Opätuje emócie.

Vzťah Theodora a Samanthy sprvu vyzerá ako dokonalý, no napokon i on prechádza obvyklými fázami. Očarenie strieda radosť nasledovaná nenásytnosťou a presýtenosť prerastá do všednosti. Milenci svojou láskou jeden druhého menia – a tak prestávajú byť tými, ktorí sa do seba zaľúbili.

Theodorov svet je smutný práve preto, lebo je plný osamelých ľudí. Technika im samotu umožňuje i uľahčuje. Strácajú však veľa. Napríklad schopnosť písať osobné listy.

Hrozne dokonalé, dokonale hrozné

Na konečnej podobe filmu sa v strižni podieľal aj autorov priateľ Steven Soderbergh – a jeho vplyv bol prínosom.

Výkony hercov sú excelentné vrátane Johanssonovej, ktorá dokáže svojím hlasom čarovať. Zmätený nesmelý Joaquin Phoenix občas pripomína Woodyho Allena, no jeho Theodore je skôr tragickou postavou. Človek, ktorý nepatrí do žiadneho času. Utópia slnkom prežiareného dokonalého sveta je zároveň nočnou morou.

Popri neobyčajnom príbehu a skvelom herectve zaujme inscenačná suverenita: kamera, masky, kostýmy, rekvizity i hudba (počítačová Samantha komponuje a Theodore brnká na ukulele) – všetko je do najmenšej podrobnosti premyslené, odôvodnené a zladené.

Vyše dvojhodinový film, v ktorom je jediná ako-tak akčná scéna, obstojí po všetkých stránkach. Hry s typológiou postáv a žánrovými kánonmi sú svieže a zábavné. Detailný obraz mužského citového života je atraktívny i pre diváčky.

Fanúšika filmového umenia zasa zaujme účelná vtipná kombinácia typického Spika Jonzeho s Woodym Allenom, Stevenom Soderberghom a Michelangelom Antonionim. Ak mu prídete na chuť, prinesie vám tento kokteil veľký pôžitok.