Medzinárodný deň divadla sa oslavuje od roku 1962, no nemusí to vždy byť len povinná jazda. Dnes ho pripomína niekoľko špeciálnych akcií.
„Divadlo je dnes viac než kedykoľvek predtým medzinárodným fenoménom. A to i napriek jazykovým bariéram. Všetci sme súčasťou jednej svetovej komunity, aj vďaka možnosti spolupracovať na medzinárodnej úrovni a dozvedať sa o sebe viac,“ vraví Marcy Arlin, šéfka newyorského Immigrants Theatre .
V týchto dňoch je na Slovensku, čo tiež dokazuje, že divadlo je globálnou záležitosťou. Okrem prednášok tu pripravila aj otvorenú skúšku hry Evy Maliti Fraňovej Zuzana a starci (paparazzi) v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici.
Svetový deň divadla
Špeciálne akcie u nás
Štúdio 12 Divadelného ústavuv Bratislave o 16.00 h predstaví nové interaktívne DVD s historickými inscenáciami hry Herodes a Herodias za účasti tvorcov
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene o18.30 h ponúka zadarmo inscenáciu Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej: Na konci spojenú s čítaním Posolstva ku Dňu divadla a besedou po predstavení
Štátne divadlo Košice organizuje tretí ročník Divadelnej kvapky krvi. Od 8:00 do 11:00 hod. môžu dobrovoľníci darovať krv v spoločnosti osobností divadla.
Premiéry – na dnešok načasovali nové hry bratislavské divadlá Aréna (Kapitál), Nová scéna (Obchod na korze).
Aj na Ukrajine je divadlo
Arlin sa venuje komunitnému divadlu už dlhé roky, vie, že divadlo má silu rozprávať príbehy rôznych skupín ľudí, otázkou je, či sa o ne niekto aj zaujíma.
„U imigrantov je snaha naučiť sa niečo o svojej novej krajine podmienkou ich prežitia, väčšina ľudí dáva prednosť pohodlnosti – v myslení i v živote. Úlohou divadla je preto narušiť ich istoty a obohatiť ich o nové myšlienky,“ hovorí.
Hoci je stále veľa divákov, ktorí radšej o niektorých veciach nechcú nič vedieť, podľa Arlin dnes už jednoducho nemajú na výber. „Pred mesiacom okrem ruských imigrantov nikto v Amerike nevedel, kde je Krym. Teraz začínajú zisťovať, že aj na Ukrajine je divadlo, že aj Ukrajinci majú podobné problémy ako my,“ tvrdí.
Jedinou nevýhodou globalizácie divadla je to, že stráca miestny kolorit, len málo inscenácií pochádza už unikátne len z Brooklynu či len zo Slovenska. „Ale veľká migrácia bola v Európe už za byzantských čias, takže všetci sme multikultúrni už naším pôvodom,“ pripomína.
Pre divadlo sú podľa nej zaujímavé tak rozdiely, ako aj podobnosti. „Keď spoznáme to, čo nás spája, možno sa nebudeme chcieť navzájom zabíjať. Keď pôjdem na festival do Maroka, budem mať o tejto krajine celkom inú predstavu, ako keď som tam nikdy nebola,“ vraví a dodáva, že divadelníci sú dušou kočovníci. Radi sa presúvajú a učia zo skúseností iných.
Svet nádeje a spolupráce
Dvadsiaty siedmy marec sa ako Svetový deň pripomína od roku 1962, tradícia vznikla pri príležitosti otvorenia Divadla národov v Paríži. Každý rok sa nejaká osobnosť obracia k svetovej verejnosti.
Tentoraz je to juhoafrický dramatik a režisér Brett Bailey. Vo svojom posolstve pripomína, že duch divadla je prítomný všade tam, kde žijú ľudia – pod stromami v malej dedinke, rovnako ako v globálnej metropole.
„Stretávame sa, aby sme plakali, pamätali si, smiali sa, zamýšľali sa, učili sa a predstavovali si. Do divadla prichádzame, aby sme sa nabili energiou a povzbudili. Aby sme oslávili bohatstvo rôznych kultúr,“ pripomína Bailey.
Dodáva, že milióny ľudí dnes bojujú o prežitie, trpia v nedemokratických režimoch a dravým kapitalizmom, že na naše súkromie útočia tajné služby i cenzúra a ničíme si životné prostredie.
Bailey sa preto pýta, či sa divadelní tvorcovia budú prispôsobovať sterilným požiadavkám trhu, alebo uchopia moc, ktorú majú, aby si vyčistili miesto vo svojich srdciach, ale aj v spoločnosti, aby inšpirovali, informovali ľudí a vytvárali tak svet nádeje a otvorenej spolupráce.
