Po úspešnom filmovom debute Dom si herečka JUDIT BÁRDOS povzdychla – ktovie, či sa ešte pritrafí taká pekná príležitosť. Netrvalo dlho, a je tu. S režisérkou Andreou Sedláčkovou nakrútila film Fair Play. V skutočnom príbehu sa mladučká československá šprintérka rozhodla odmietnuť doping a nenechať sa manipulovať. Hlavnú predstaviteľku prinútila rozmýšľať o tom, čo znamená zachovať sa dospelo. Pol roka pred nakrúcaním tvrdo trénovala, dvakrát do týždňa bežecký tréning, raz posilňovňa. Spočiatku mala svalovku, ale potom si jej telo na nový, veľmi intenzívny pohyb zvyklo. Výsledkom je, že pred kamerou skutočne vyzerá, akoby šprint robila od detstva.
Čím vás príbeh Anny Moravcovej najviac oslovil?
Počas bežeckých tréningov, ktoré boli fakt náročné, sa mi v hlave stále premietalo, ako sa asi mohla cítiť. Zároveň som si pri nej viac ako kedykoľvek predtým uvedomila, ako sa mi dobre žije. Mala devätnásť rokov a dokázala sa rozhodovať veľmi dospelo. Dokázala byť zodpovedná a stáť si za svojím rozhodnutím, aj keď tým ohrozila celú svoju kariéru. Obdivujem ju za to, stala sa mojím vzorom. No priznám sa, po celý čas som bojovala s tým, ako prijať príbeh o dvoch osamelých ženách – matke a dcére. I keď Anna cítila, že mama, bývalá športovkyňa, chce pre ňu len to najlepšie a priateľ ju miloval, faktom zostáva, že bola sama. A to je veľmi smutné. Myslím, že tá postava je úplne pravdivá. Cítila som sa poctená, že ju môžem stvárniť, že môžem byť tou Annou, ktorá sa zachovala statočne, hrdinsky. Bola to zodpovednosť za to, aby to bolo tak ako naozaj.
Myslíte, že je rovnako ťažké vierohodne zahrať takú postavu ako byť takým človekom?
Neviem. Možno by som sa zachovala ako ona, možno by som slepo trénovala a neskúmala, čím ma dopujú. A možno by som na to prišla a nemala silu sa proti tomu postaviť. Uvedomujem si, že som vo veku Anny mala oveľa pohodlnejší život. Jej sa vtedajší politický systém priamo dotýkal celé detstvo. Dôležitý v tom bol moment otcovej emigrácie. Emigrácia bola pre režisérku Andreu Sedláčkovú veľmi silnou témou. Ona sama emigrovala pred revolúciou do Francúzska. Napriek jazykovému hendikepu sa tam uchytila, založila si rodinu, lenže domov jej v istom zmysle stále veľmi chýba. Myslím, že mnohí sa s takýmto príbehom dokážu stotožniť. Napríklad mamina kamarátka mi rozprávala príbeh šermiarky, ktorá zažila v bývalom režime rovnaký problém s dopingom. Svoju dcéru chcela pred tým uchrániť, tak jej zakázala vrcholový šport.
Dala sa počas nakrúcania vnímať atmosféra socialistických čias?
Bolo až trochu desivé ocitnúť sa v byte so zvláštnym šedivým oparom a predstavovať si, že v takom prostredí žili matka s dcérou bez chlapa pod neustálym dohľadom Štátnej bezpečnosti. Mimochodom, nakrúcali sme to v dokonale zariadenom ateliéri na Barrandove. A všimli ste si fotky v pozadí? Je na nich skutočne môj otec! Vo filme síce postava Anninho otca vystupuje iba po telefóne, lebo utiekol do cudziny, ale režisérke napadlo, že by mohol visieť na obrázku. Keď uvidela môjho otca s fúzmi z mladosti, úplne sa jej hodil do daného obdobia. Tak sme ho v ateliéri zavesili na stenu. Dokonca na jednej fotke je aj celá naša rodina, počas svätého prijímania mojej sestry. Akurát našej mame prelepili tvár Aňou Geislerovou, ktorá je mojou filmovou mamou.
Film je nakrútený po česky. Nadabovali vás, ale chvíľami sa zdá, akoby to bol úplne váš hlas. Bolo to nutné?
Bol pokus, aby som sa nadabovala sama. Učila som sa výslovnosť, pracovala s výrazom. Medzitým sa však priamo na pľaci menili texty v scenári, takže v postsynchrónoch bolo treba tiež veci prerábať. Myslím, že by som to bola zvládla, ale potrebovala by som na to trikrát viac času ako domáci herci. Dosť dlho to režisérka zvažovala, napokon sa rozhodla, že ma predabujú. Film je skutočným príbehom, odohráva sa v Prahe, postava, ktorú stvárňujem, je Češka, nie je tam priestor ani na najmenší cudzí prízvuk. Herečka Berenika Kohoutová, ktorá ma napokon nadabovala, má taký vynikajúci sluch, že sa okamžite a presne naladila na môj hlas. Režisérka niekedy nevedela rozoznať, kedy rozpráva ona a kedy ja.
Dom - intímna dráma konzervatívneho otca a dcéry, ktorá sa túži vzoprieť jeho
starosvetským predstavám. S dospievajúcou Evou vo svojom debutovom filme
mala vraj Judit veľa spoločného. Otca stvárnil vynikajúci Miroslav Krobot.
S filmovou mamou Aňou Geislerovou vo Fair Play.
Ako si vás vybrali?