Ján Vasilko sa geometriou alebo geometrickou maľbou vyjadruje od vysokoškolských čias. V profilovaní vlastného rukopisu mu pomohlo aj štúdium u Adama Szentpéteryho, s ktorým práve vystavuje.
Vasilkove staršie plátna sú statické, zobrazujú nehybné stroje, zátišia či architektúry. Tie z posledných rokov získali dynamiku, tvary sa rozpohybovali. „Autor už nechce stavať konštrukcie či vytvárať dekonštrukcie, ale cieľom je výtvarný novotvar deštrukcie,“ hovorí o sebe maliar v tretej osobe.
Pri tvorbe má na pamäti, že maľba musí sprostredkovať obraz dnešných čias. Aj preto môžu Nepokoje evokovať „roztrhané papiere s grafmi o počtoch krachujúcich firiem alebo burzové diagramy ohlasujúce strmý pád a blízky koniec“. Alebo aj chaotickú spleť svetelných dráh nočného mesta. Nie opisne – pocitovo.
Vasilko v súvislosti s obrazom cituje ekonóma Paula Krugmana: „Európa dosiahla neuveriteľné a počína si horšie než počas Veľkej depresie.“ Zdá sa, že chaos, zánik, krach sú jeho inšpiráciou. „Teraz už viete, ktorým smerom sa plaví naša loď bláznov?“ pýta sa výtvarník. V jeho podaní sa však aj Nepokoje odohrávajú disciplinovane. Presne podľa geometrického poriadku.
Dielo: Ján Vasilko: Nepokoje č. 16 zo série Demonstrations, 2014, akryl na plátne 190 x 230 cm.
Výstava: Adam Szentpétery – Ján Vasilko: Geometrický kód II., Galéria MEDIUM, Hviezdoslavovo námestie 18, Bratislava, 21. marca – 27. apríla 2014.
