Jedna sa sústredí na atmosféru, druhá stavia na aranžérskej košatosti. Jedna má za sebou kapelu, druhá si vystačí sama. Tento týždeň sa do hudobných tipov dostali dve speváčky a gitaristky, ktoré sú, dajme tomu, z jedného hudobného súdka, no v podstate sú rozdielne.
Posúďte sami.
Oliver Rehák, redaktor SME
"Má 31, p-a-r-á-d-n-e hrá na gitare, spieva. Američanka Annie Clark, ktorá vystupuje pod pseudonymom St Vincent svoj koncept popu, ktorý sa nebojí experimentovania a originálneho imidžu, dotiahla ku štvrtému sólovému albumu.
Jej nové pesničky miešajú elektropop s art rockom, čo sú spravidla úplne iné svety a podobných kontrastov tu nájdete viac – nežný hlas verzus drsné gitarové zvuky, temné texty o živote v digitálnom svete verzus optimistické melódie"
Stanka Apfelová, hudobníčka
"Polly Jean Harvey bola pre mňa vždy stelesnením dokonalosti. Žena, ktorá vie, čo robí a robí to dobre. Odohrať pesničku na pár jednoduchých akordoch a pritom tomu absolútne nič nechýba. PJ Harvey je tak milo žensky provokatívna (to sa týka aj textov).
Snaží sa, aby každý jej album znel inak po zvukovej stránke, čo sa jej myslím, že darí. Jej ostatný album Let England Shake z roku 2011 je výrazným posunom po hudobnej aj textovej stránke - PJ Harvey dozrela, upokojila sa a v textoch sa venuje aj politickým témam. Nie je síce nejaká fenomenálna gitaristka, ale jej hra je totálne uveriteľná a má dušu."
Rudi Rus, hudobný publicista, moderátor Rádia_FM
"V ich súvislosti sa často skloňujú mená ako Nirvana či My Bloody Valentine. Nothing majú schopnosť originálne uchopiť atmosféru deväťdesiatych rokov, vystavať silnú skladbu na pútavých melodických linkách a zasnených vokáloch.
Ich debutový album Guilty Of Everything vydaný u extrémne aktívneho vydavateľstva Relapse Records ma naozaj veľmi baví."
Štefan „Pišta Vandal“ Chrappa, hudobník a spisovateľ
"Mladé slovenské kapely túžia preraziť vonku. Trasľavo okopírujú svetové štandardy, zložia ohavné texty v ohavnej angličtine, nahrajú album v lacnom domácom štúdiu s nahluchlým zvukárom a tvária sa svetovo. Snívajú o veľkých šnúrach, uznaní a sláve.
Nikto z nich si neuvedomuje, že kópia značkových hodiniek z trhu nikdy netromfne originál. Preto si vážim slovenských muzikantov, ktorí robili a robia muziku bez ohľadu na trendy, robia to kvalitne a dávajú do toho všetko!
Jedným z takých ľudí je Michal Štofej, ktorý prešiel veľkým muzikantským i ľudským prerodom. Sedel som s ním v parku v Trnave a počúval príbehy z jeho osobného i muzikantského života a bol som rád, že takýto kvalitní ľudia, ľudia, ktorí majú čo povedať, ešte u nás nevymreli.
Song z produkcie jeho kapely Dynamo Team kúpili v Severnej Amerike do reklamy. Jemu to zachránilo krk a tisíce Amíkov si popiskujú jeho letnú hitovku. Ja si popiskujem Final Song, pesničku o vlastnej pominuteľnosti a radosti z vecí skutočných!"
Jonatán "Pjoni" Pastirčák, hudobník
"Môj tohtotýždňový hudobný tip bude i tip koncertný, keďže, zhodou okolností, tento pán bude hrať dnes, túto volebnú sobotu, v bratislavskej Fuge na akcií organizovanej Exitabom. Reč je o pánovi Lukovi Abottovi a jeho novom singli ku jeho nadchádzajúcemu albumu.
Hudba Luka Abotta je veľmi špecifická a nezvyčajne dynamická a pestrá, keďže svoje zvukové koláže skladá vo svojom nebi modulárnych analógových syntetizátorov, kde každé jedno male pootočenie gombíkom mení farbu a charakter zvuku. Modulárne synťáky sú svet sám o sebe, ktorý poskytuje neskutočne veľa možností a polôh. Taká je aj skladba Amphis.
Pomaly gradujúce euforické harmónie, prerušované miestami jemnými a miestami až agresívnymi zvukmi analógovej továrne. Rozhodne si ho nenechajte ujsť naživo, myslím, že to bude ten správny balzam na volebný stres."
