Ku knihe sa človek môže dostať vďaka filmu či divadelnému predstaveniu. Kniha Pomaľované vtáča od Jerzyho Kosinského je príkladom toho druhého. Motív knihy, ktorá vyšla v polovici 60. rokov, použil aj choreograf Jaro Viňarský. Za rovnomenné tanečné predstavenie získal vlani prestížnu cenu Bessie Award. Nezvolil si ľahký príbeh, a treba povedať, že ani ľahkú tému.
Kniha Pomaľované vtáča je totiž príbehom o utrpení, vojne, spoločnosti, ale aj jednotlivcovi. Je ukážkou toho, aký dokáže byť človek krutý v ubližovaní, odsudzovaní a potupovaní toho druhého. A na to, aby Kosinski toto všetko zobrazil, zvolil si najzraniteľnejšie dieťa a spoločnosť, ktorou zmieta vojna.
Mnohí v knihe hľadajú odkazy na život v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Je pravda, že Kosinski sa ukrýval ako chlapec. Navyše, ani on sám autobiografické črty svojho románu nepoprel. Kritika voči jeho dielu však bola natoľko silná, že knihu doteraz nepreložili z anglického originálu do poľštiny.
Ak by sa však čitateľ obmedzil len na časopriestor druhej svetovej vojny v Poľsku, minul by jeden z hlavných zámerov autora. A tým je sila a odhodlanie žiť. Pretože aj keď sa jeden líši od tých ostatných, stále túži žiť. Každého totiž ovláda tá nespútaná túžba po živote. Aj toho vtáka, čo mu sedliak pomaľoval krídla a vypustil ho k jeho kŕdľu. Keď sa však pomaľovaný vták priblížil k svojim, ostatné ho vnímali ako votrelca a vytláčali ho z kŕdľa. Ostatné vtáky naň surovo zaútočili, až ho nakoniec usmrtili. A mŕtvy vták dopadol na zem.