Obchod na korze a muzikál? Prečo nie? Aj slávny Kabaret či Fidlikant na streche sú nakoniec o podobných témach.
Po početných pôvodných hudobných dielach, ktoré narýchlo vykvasili na našich scénach, bolo príjemné vidieť inscenáciu, ktorú držali pokope uveriteľné charaktery, scény aj dialógy.
Inteligentnou kostrou muzikálu, ktorý mal premiéru tento víkend na Novej scéne, boli predovšetkým pesničkové texty prebásnené Jánom Štrasserom. Dej komentovala postava miestneho hlásnika Pitiho. Hoci chápem nutnosť istého rámcovania deja, ba aj snahu dodať tejto postave akýsi anjelský rozmer, ocenila by som asi menej rozprávkovú verziu tejto postavy.
Snažili sa aj pobaviť
Režisér Peter Oravec odviedol slušnú robotu, niekoľko kvázidivadlených barličiek si však mohol odpustiť. Sporné bolo napríklad nadužívanie nacistických zástav, ktoré sa z malomesta pokúšalo vyrobiť norimberský štadión, či celková koncepcia kostýmov.
Ľudmila Várossová sa snažila odľahčiť tému groteskným oblečením slovenských dám, kostýmom sa však následne prispôsobilo aj afektované herectvo v menších postavách.
Snaha pobaviť diváka teda zmarila šancu urobiť výnimočne decentný, elegantný, civilný kus.
Hudba v príjemnej orchestrácii Ľubomíra Dolného nie je možno inovatívna, ale ani nie je gýčová, piesne zodpovedali možnostiam hercov. Choreografia mala len niekoľko slabších miest, keď sa z gardistov stali panáčikovia tancujúci čapáše.
Herci hrali bez klišé
Zásluhu na výslednom pozitívnom pocite majú protagonisti. Neskĺzli do klišé. Ondrej Kovaľ dal Brtkovi autenticitu človeka-milión, ktorý by neubližoval, keby ním nepohadzovali dejinny. Z jeho záverečného songu idú zimomriavky, ako sa márne presviedča, že nemá nič so Židmi.
Zuzana Kronerová v prvých dvoch vetách začala napodobovať filmovú Lautmanovú Idu Kaminskú, neskôr však prevzala vládu nad dojímavou postavou. Alternujúci Božidara Turzonovová a Csongor Kassai (na snímke nižšie) sú prísľubom rovnako silného zážitku z hlavných postáv. Presvedčivý bol aj Leopold Haverl. Ako holič Katz spájal dve filmové postavy len s malými logickými chybami.
Scénografovi Pavlovi Andraškovi sa podarilo vytvoriť efektnú scénu, inscenácia nestrácala na rytme ani prestavbami. Šikmé plochy poslúžili aj ako projekčné plátna, mikroprostredia jednotlivých bytov boli zas útulné. Trochu navyše bolo len zopár prvkov, najmä tiene ľudí v scéne z kostola, ktorá inak patrila k najsilnejším. Kňazovi dali do úst známe Tisove slová o národe, ktorý sa mal zbaviť svojho škodcu.
To najdôležitejšie sa však tvorcom podarilo - Obchod na korze zostal dojímavým, silným príbehom o nás.
