FÓRUM

V ľuďoch je desivá temnota i túžba po vznešenom

Kniha týždňa / Mliekarka z Ottakringu

Aľa Rachmanovová odpovedala na dobu krutostí životom a dielom, žitým a písaným v mene ľudskosti

rachmanovova-2c-obalka-2c-forum16_r3325_res.jpgPrózy Ali Rachmanovovej (1898 ako Galina Džuraginová – 1991) poznali v západnej Európe medzi dvoma svetovými vojnami, keďže jej v nemčine vyšla mimoriadne úspešná denníková trilógia. Vďaka bratislavskému vydavateľstvu Premedia a prekladom Zuzany Demjánovej majú príležitosť zoznámiť sa s týmto knižným kompletom aj slovenskí čitatelia.

Jeho záverečný diel Mliekarka z Ottakringu nadväzuje na knihy Študenti, láska, Čeka a smrť a Manželstvá v červenej búrke. Časovo je vymedzený rokmi 1925 – 1927 a začína sa vykázaním „nepriateľov ľudu, nepriateľov Ruska“, čiže Rachmanovovej, jej rakúskeho manžela Arnulfa von Hoyera a syna Jurku z krajiny Sovietov. Rodina teda prichádza do Viedne, a to s dvoma kuframi a bez osobných dokladov, ktoré im na hraniciach zabaví úradníčka so slovami „na pamiatku“.

Článok pokračuje pod video reklamou

Túžba napriek bolesti

Ona, ktorá má šľachtický pôvod a akademické vzdelanie, si na dlh otvorí mliekareň. Nový začiatok v slobodnej krajine znamená existenčnú neistotu, strach z budúcnosti, únavu po ťažkej práci i výčitky, že manželovi ničí život.

Ten jej sa odvíja v dvoch časoch a na dvoch rozdielnych miestach: cez deň v núdznom viedenskom obchodíku a v noci Rusku, po ktorom neprestáva túžiť, súc k nemu trvalo pripútaná: „Hoci si na mňa i zabudlo, Rusko moje, ľúbim ťa, vlasť moja – napriek veľkej bolesti, ktorú si mi spôsobila.“

V exile jej silu dodávajú pravidelne sa vracajúce sny o domovine, hoci sú mnoho ráz hrozivo skutočné. Ako väznenie bez súdu, procesy, vraždy a deportácie. Ako morálne sa rozkladajúca, bezmocnosťou, strachom, a udavačstvom ochromená spoločnosť, ocitnuvšia sa v tretej fáze revolučného zápasu boľševikov, ktorí po uchopení moci a ovládnutí priemyslu programovo likvidujú intelektuálnu a kultúrnu obec. Rachmanovovej vetu „hrozím sa pri pohľade na desivú temnotu, ukrývajúcu sa v ľuďoch,“ možno vztiahnuť aj či práve na túto dobu.

Našťastie sú aj iné sny. V jednom z nich sa mliekarke zjaví matka Dorofeja, ktorá zbiera pohľady trpiacich, a keď sa všetko utrpenie, čo sa v nich zračí, už nedá uniesť, poberie sa s celou tou ťarchou k Pánovmu hrobu a modlí sa. Aj za zlých ľudí, lebo „zlý človek je najnešťastnejšia bytosť na svete. V duši má hmlu a temnotu a jeho zloba mu je trestom“.

Rachmanovová neprestáva písať ani v ťaživej životnej situácii, akokoľvek sa jej písanie javí zavše zbytočné a nezmyselné. V cudzom prostredí, v ktorom musí prekonávať počiatočnú nedôveru i predsudky miestnych, jej každé slovo v denníku dodáva za hrsť nádeje, a ona z nej ešte rozdáva iným. Obchodík sa totiž stane miestom pamätných stretnutí a galériou originálnych, nezabudnuteľných postáv: ľudí dlhodobo na mizine, ubiedených a ťažko chorých, utrápených a zúfalých. Alebo ľudí, ktorí akoby po celý život iba umierali.

Prichádza sem pani Menzlová, ktorá si po smrti manžela naplánovala úraz vo fabrike, aby sa dostala k peniazom. Spadne do stroja, dokaličí sa, no majiteľ fabriky ju napokon neodškodní, lebo úraz si zjavne spôsobila len a len vlastnou nedbanlivosťou.

Krutosti i ľudskosť

Jedného dňa vojde do mliekarne i pomätená stará dáma, čo sa každodenne a s obradnou slávnostnosťou pripravuje na návrat v cudzine dávno strateného manžela. A svoj priam románový príbeh tu vyrozpráva Serafima Andrejevna. Počas občianskej vojny v Rusku nešťastne ľúbila Nikolaja. Sužujú ju bolestné spomienky, duševne stráda v nevydarenom manželstve s Viedenčanom a vo svojej osamelosti hrdo a mlčky vzdoruje ústrkom i poníženiam v novej rodine, túžiac po domove a láske.

Ďalším z galérie postáv je záhadný Rus. Zahorí láskou k mliekarke a vďaka tejto skúsenosti dospeje k poznaniu, že morálne zlyhal, keď predtým svoju dušu upísal tajnej službe pracujúcej pre diktatúru sovietskeho proletariátu. Na „scéne“ sa objaví i knieža, zúbožený ruský emigrant, znepokojený zistením, že v západnej Európe sa udomácňuje boľševizmus ako móda a koketéria zväčša dobre situovaných ľudí. Práve on cituje Dostojevského: „Ruský ľud nemožno súdiť podľa beštiálností, ktorých sa tak často dopúšťa, ale podľa vznešených a svätých vecí, po ktorých napriek svojej zvrátenosti baží.“ Aj knieža dáva ruskému človeku, čo sa opakovane dopúšťa krutostí a potom hľadá Boha, tento druh „rozhrešenia“.

Mliekarka z Ottakringu i celá trilógia sprostredkúva vzácne posolstvo. Tvorí ho samotná povaha Rachmanovovej života a literárneho diela, žitého a písaného v ideovej jednote a v súlade s vyššími morálnymi a umeleckými kritériami. Autorka pokorne prijímala život taký, ako ho dostala od Boha. „Za nič sa nemodlila, o nič neprosila“. Život bol pre ňu najvyššou hodnotou, božím darom. Lásku k nemu spájala s láskou k človeku, a teda s ľudskosťou preukazovanou i v časoch najväčších krutostí a zvrhlostí, nech by sa odohrávali komukoľvek a kdekoľvek na svete.

Aj záverečný diel Rachmanovovej denníkov prekladateľka sprostredkovala uspokojujúco. Jej niekoľko chybných riešení sa týka predovšetkým vetnej skladby, ba nájdu sa i prípady zúženej lexiky. Dôslednejšia jazyková redakcia však mala zabrániť viacerým nepochopiteľným pochybeniam, napríklad: „Videlo sa mi, akoby som ho nevidela večnosť“, „strýko sa jej spýtal prvú otázku“, „odcitovala som mu Dostojevského slová takmer slova od slova“...

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 080
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 981
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 485
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 733
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 838
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 249
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 141
  9. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 139
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 956

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.

ŠPORT

Vlhová má zákaz chodiť domov. Pre jej úspech sa obetujú všetci

Vlhová má nového servismana, ktorý jej robí raňajky.

Neprehliadnite tiež

O knihách

Andy Weir: Chcem len, aby sa ľudia bavili

Nerobím politiku. V mojom písaní nie je žiadne moralizovanie alebo posolstvo.

Zomreli pred sto rokmi, ale až teraz sa stali ľuďmi. Jackson ohuruje novým filmom

Na premiére vojnového filmu They Shall Not Grow Old bol aj princ William.