O pár dní bude Veľká noc a televízie budú hrať rozličné adaptácie biblických príbehov. Povedať, že väčšina z nich sú len béčkové filmy, sa veľmi nesluší, pretože sú nakrútené v ušľachtilom, niekedy aj v povznášajúcom duchu. Málokedy však vzbudzujú zvedavosť zistiť, kto je ich režisérom, pretože sú prosto priemerné.
Darren Aronofsky bol od začiatku iný prípad. Pretože keď záujem o nakrútenie štúdiového veľkofilmu zo Starého zákona ohlási taká hviezda amerického filmu a nezávislá osobnosť, bolo možné predpokladať, že toto sa už priemerne neskončí.
Aj jeho najvernejší fanúšikovia sa báli, že film Noe dopadne zle. Alebo veľmi zle.
Režisér verzus štúdio
Aronofsky podpísal zmluvu s Paramountom a film mohol nakrútiť za 125 miliónov dolárov. Čoskoro to, zdá sa, obe strany oľutovali. Štúdio zorganizovalo testovacie projekcie, jednu pre kresťanské publikum v Arizone, druhú pre židovské v New Yorku – a obe vyšli z kina nespokojné. Veľký príbeh o potope si predstavovali inak.
V Paramounte využili, že keď sa režisérovi rozpočet na nakrúcanie minul, vzdal sa práva posledného strihu, len aby dostal ešte 35 miliónov navyše. Film skúsili vylepšiť sami, aspoň šesťkrát ho prestrihali na niečo páčivejšie a jedna verzia sa začínala tradičnými náboženskými výjavmi a končila sa pesničkou v kresťanskom rocku.
Hollywood Reporter píše, že to už bola taká zúfalá situácia, že štúdio nakoniec schválilo Aranofského verziu. Lebo ak už má byť stratové, nech ho aspoň nahnevaný režisér verejne neohovára.
A tak máme aj my v kinách Noemov príbeh taký, ako si ho predstavoval a zinscenoval on.
Režisér verzus diváci
Srdcom biblických udalostí sú aj blázni. Respektíve, blázni z pohľadu sveta. Muži, čo neboli dokonalí, ale keď sa im prihovoril Boh, všetko zanechali a nasledovali ho. Noemovi sa ľudia smiali, keď staval archu, neverili, že príde skaza, pred ktorou sa zachráni len jeho rodina.
Aronofského výklad je však iný. V jeho filme si prekliaty Kainov rod nebezpečenstvo uvedomuje a do archy sa chce dostať, aj keby to mal dosiahnuť násilím. A Noe pohŕda ich snahou, je presvedčený, že záchranu si nezaslúži ani on sám.
Možno s týmto malo testované americké publikum problémy, ak nerátame jeho nespokojnosť s tým, že Noe vyzerá ako alkoholik, a teda večný hriešnik – v čom je však voči režisérovi nespravodlivé.
Kritici by sa na to mohli dívať presne opačne, najmä tí, čo zvykli chváliť jeho originalitu. Je pozoruhodné, že Aronofsky poňal rozprávanie o potope tak priamo, že ho rozvíja cez popisný biblický príbeh, aj keď ho miestami nerešpektuje. Lebo veď mohol skúsiť aj niečo univerzálnejšie, niečo, čo by vysvetlilo, prečo potopu spomínali aj iné staroveké kultúry.
Deväťciferné sebavedomie
Aby sa zoznam výčitiek tak rýchlo nekončil, spomeňme ešte, že pracovníci digitálnych štúdií Georgea Lucasa Light & Magic hovoria, že pre žiadny iný film nerobili toľko špeciálnych efektov, a pripomeňme, že vo veľkofilmoch s deväťmiestnym rozpočtom sa nie vždy podarí, aby sa prejavil aj umelecký jemnocit.
Aronofsky napríklad využil zázračnú podstatu Biblie a k ľuďom pripojil aj zázračné bytosti. V občasných scenériách z raja takmer ani nepopiera detskú predstavivosť a keď potrebuje opísať okamih stvorenia, koketuje zasa s ezoterikou.
Ak to nie je gýč, veľmi ho to pripomína.
A predsa to nedopadlo zle. Naopak. Všetko, čo Aronofsky robí, alebo všetko, v čom sa mýli, možno považovať za výsledok tvorivého presvedčenia a sebavedomého postupu. Noe je impozantný, odvážne patetický a aj autorský film. Veľmi sugestívna je jeho vízia apokalypsy, ekologickej aj ľudskej katastrofy.
Noe sa bude vracať
Medzi tými filmami, ktoré sa do veľkonočného programu televízií tak často nedostanú, je dráma Posledné pokušenie Krista. Martin Scorsese ju nakrútil podľa kontroverznej knižky Nicosa Kazantzakisa. Po premiére v roku 1988 ju najprv napádali, ale neskôr sa stala klasikou a aspoň občas ju televízie pustia.
A Noe s Russellom Crowom v hlavnej úlohe (mimochodom, veľmi pôsobivým) bude teda asi takýto prípad. Darren Aronofsky zvoľnil interpretáciu Biblie a svoj film nakrútil ako dialóg medzi dezilúziou zo skazenosti človeka a vierou v jeho dobro.
Naznačená myšlienka, že o víťaznej strane rozhodne ľudstvo samo, je možno nepohodlná, ale neodplašiteľná.
Filmy Darrena Aronofskeho
Americký režisér ešte neurobil zlý film, problematická je možno len Fontána.
Pí (1998)
Túžbam po dokonalosti sa Darren Aronofsky venoval už vo svojom debute. Nakrútil triler o matematikovi, ktorý chcel rozlúštiť svet.
Rekviem za sen (2000)
V temnej a depresívnej nálade pokračoval, jeho noví hrdinovia z Brooklynu zápasili s rôznymi formami závislosti a predstavami o raji.
Fontána (2006)
Moderný vedec alebo stredoveký rytier? Tento príbeh o mužovi, ktorý chce zachrániť svoju chorú ženu, mal zložitú štruktúru aj takmer ezoterickú náladu. Je meditáciou, pokusom o zmierenie sa so smrťou.
Wrestler (2008)
Tentoraz Aronofsky zišiel na zem a nakrútil jednoduchú drámu. Vytiahol z tieňa Mickeyho Rourka, dal mu zahrať muža, ktorý už sám seba odpísal.
Čierna labuť (2010)
Aj tu bola v hlavnej úlohe nepokojná duša. Baletka z newyorského divadla musela dokázať, že má fyzicky aj psychicky na to, aby zatancovala bielu aj čiernu labuť. Natalie Portman získla za hlavnú úlohu Oscara.
