Hoci piesne z albumu Suzanne Vega sú akýmsi metaforickým zápisníkom zážitkov z oblastí rozprávok, budhizmu či Starého zákona, vždy sa týkajú prostých poznatkov z okolia či života speváčky.
Neprehliadnuteľná newyorská pesničkárka s krehkým, melancholicky zádumčivým hlasom sa po siedmich rokoch od vydania svojho poslednéhoj radového CD Beauty & Crime vracia na scénu albumom Tales From the Realm of the Queen of Pentacles. Je to pozoruhodná kolekcia desiatich nových piesní – príbehov z ríše kráľovnej pentagramov.
Ide o akýsi metaforický zápisník „cestovných“ zážitkov medzi Rozprávkami tisíc a jednej noci, dávnymi gréckymi bájami a Starým zákonom, zdobený poznámkami z budhizmu, myšlienkami Matky Terezy alebo kultúrou tarotových kariet. V prapodstate sa však pesničky týkajú každodenných prostých poznatkov z jej okolia a osobného aj profesijného života.
Poetika šansónovej hĺbky
Vyváženosť a charakter hudby, aranžmánov aj senzačných textov jej pomohol počas nahrávania ustrážiť špičkový producent a spoluautor väčšiny skladieb Gerry Leonard, posúvajúci do popredia výsledku to, čo je na päťdesiatpäťročnej Suzanne Vega silné: sofistikovanú poetiku šansónovej hĺbky autorky - absolventky štúdia anglickej literatúry, a pozorovateľskopátravý talent akoby stále ostýchavej, ale bystrej dievčiny, stojacej vždy radšej bokom, pre lepší prehľad situácie.
Ak by sme „prelustrovali“ novovzniknuté pesničky jednu po druhej, prídeme na to, že ich životopis tvorí najmä vycizelovaná poézia okamihu s aplikáciou historických reálií presne posadených na notách. Od rešpektovanej osobnosti, ktorá znie nadčasovo - ale zároveň stojí „oboma nohami“ v súčasnosti, je to kvalifikovaná lekcia úprimnosti a pokory.
V muzike nenachádzame žiadne komplikované či experimentálne pradivá. Ide skôr o mozaikovo aranžované prekreslenie jednoduchých gitarových nápevov charakteristickej „vegovskej“ štruktúry, ktorá je známa už od jej prvého albumu. Viacnásobne inotajové, technokratické a experimentálne „plechové“ poňatie zvuku, ktorým sa vyznačoval najmä jej vkusný album 99.9° F, je stále minulosťou.
Bez hitparádových ambícií
Ak by sme však chceli siloumocou porovnávať – platňa nám výrazne pripomenie jej debutový album z roku 1985.
Suzanne Vega sa stále rada opiera o bohatstvo a farby prirodzených zvukov, k čomu prispievajú mäkké, orientálne znejúce sláčiky príležitostného združenia Smichov Chamber Orchestra Prague (Don’t Uncork What You Can’t Contain - tu pokojne zacituje starý hit Candy Shop od rapera 50 Cent), znova „do módy“ prichádzajúce harmónium (Silver Bridge) či bendžo (Song Of the Stoic) alebo barokovo znejúca trúbka (Horizon/There Is A Road/ - venovaná Václavovi Havlovi), ale i rockujúca gitara (I Never Wear White).
Najľúbozvučnejšou pesničkou je asi Fool’s Complaint - „hitovka v rámci normy“ s príjemným refrénom. Celkovo však nahrávka nemá hitparádové ambície. Na to je príliš dospelá, kultivovaná a málo zaliečavá. Ale to je len na prospech veci.
