Z archívov gitaristu Jimiho Hendrixa a speváka Michaela Jacksona vznikli tri nové diela.
Dá sa to nazvať hudobná archeológia, ale aj okrádanie nebožtíkov. Ale funguje to. Fanúšikovia sú presvedčení, že v pozostalosti slávnych hudobníkov sú určite zaujímavé veci a vydavatelia ich pravidelne zásobujú „novinkami“. A ako ukazujú aktuálne prípady, nejde len o albumy, ale aj o knihy či filmy.
Sólo pre obrázky a texty
Jimi Hendrix zomrel v septembri 1970 a stihol vydať tri štúdiové albumy. Odvtedy vyšlo dvanásť ďalších oficiálnych nahrávok a desiatky neoficiálnych. Vlaňajší album People, Hell and Angels bol už dvanástym, ktorý uvoľnila jeho rodina. Môže sa zdať, že už sa žmýka z posledného, no ide o celkom silnú kolekciu skladieb, ktorá takmer vyhrala americkú hitparádu.
O legendárnom gitaristovi už je hotový aj film All Is By My Side. Keďže k nemu sa Hendrixovi príbuzní postavili odmietavo, tvorcovia sa museli zaobísť bez pôvodnej hudby. Z prvých záberov sa však zdá, že rapper André Benjamin bol dobrou voľbou. Premiéra je v lete.
Medzitým sa objavila Hendrixova kniha. Je to presne tak, ako je to napísané. Nie je to kniha o ňom, je to jeho kniha. Tvoria ju iba pozbierané výroky, rozhovory, texty a myšlienky, ktoré si zapisoval na rôzne papieriky.
„Nechceli sme mu vkladať do úst slová, ktoré nikdy nevyslovil, rozhodli sme sa, že spracujeme len to, čo skutočne povedal. Tak sme zhromaždili obrovskú kopu materiálu o ktorých hodnovernosti nemožno pochybovať,“ vysvetľuje v predslove editor.
Kniha Jimi Hendrix: Začať od nuly vznikala pôvodne pre potreby filmového scenára, no rýchlo bolo jasné, že obstojí aj samostatne. Vyšla v októbri 2013, vydavateľstvo Ikar svižne zareagovalo a už je v kníhkupectvách slovenská verzia. Druhý plusový bod patrí Ikaru za nápad zveriť preklady textov piesní básnikovi Ivanovi Štrpkovi.
Napriek dosť rozbitej grafickej úprave sa číta veľmi dobre. Pochopiteľne, hlavnou témou je hudba. Zistíte ako premýšľal o hľadaní nového zvuku, o tom, ako okrem Dylana uznával Bacha, Händla či Mahlera, príde aj na trefné opisy vlastnej tvorby: „Je v nej namiešané úplne všetko – rock, blues, džez, hudba, ktorá sa ešte len vyvíja a ktorej patrí budúcnosť. Ak by už mala mať nejakú nálepku, prihovoril by som sa za plynutie pocitov.“
Hendrix zaujímavo píše aj o iných témach. O samotárstve dieťaťa indiánskeho pôvodu, o rasových nepokojoch v Amerike 60. rokov, o nechuti k módnym trendom či únave z úspechu. Jeho smrť bola nešťastná náhoda, no akoby ju tušil: „Keď si pomyslím, koľko toho chcem povedať a ako málo mám času, som nešťastný ako stará panna. Pochybujem, že stihnem urobiť všetko, čo chcem.“
Novátorstvo či šmejd?
Všetko, čo chcel, sa nepodarilo urobiť ani Michaelovi Jacksonovi, ktorý zomrel v lete 2009. Urobia to iní. Vydavateľstvo Epic prešlo šuflíky so starými demami a nepoužitými nahrávkami speváka, ktoré zverilo menám ako Timbaland (Justin Timberlake, Jay–Z) alebo Stargate (Rihanna, Beyoncé).
„Michael zanechal dosť materiálu, ktorý budeme prezentovať vo víziách producentov, s ktorými priamo spolupracoval alebo vyjadril silnú túžbu spolupracovať,“ povedal šéf firmy LA Reid.
Na albume má byť osem nových, teda presnejšie neznámych vecí a remixy. Titulná skladba je jediná, s ktorou pracoval pôvodný producent Rodney Jerkins (ten sa podpísal aj pod poslednú Jacksonovu nahrávku Invincible).
Nezvyčajný prístup schválili správcovia spevákovej pozostalosti: „Sám Michael v snahe hľadať nový zvuk neustále oslovoval iných producentov,“ vyhlásíli.
Hudobní kritici to vidia inak. The Guardian píše o „šmejde“, Rolling Stone je opatrnejší, ale tiež odmietavý. Uvidí sa 13. mája, keď album Xscape vyjde.
