Wayne Hussey na koncerte v Ružinove. FOTO - IVAN KELEMENT
Viete si predstaviť dunivé piesne britskej gothic-rockovej kapely The Mission s ťažkými bubnami a dramatickým spevom v „táborákovej“ úprave? Bez problémov, ak by pri ohni sedel aj líder kapely Wayne Hussey, ktorý svoje pesničky zvládal na bratislavskom koncerte sám, len s akustickou gitarou, sem-tam pri klavíri a len občas si pomohol nahraným podkladom. Dve hodiny hral a spieval komornému publiku, ku ktorému mal tak blízko, že mohol nechávať na ňom rozhodnutie, čo zahrať.
Vystúpenie speváka svetoznámej formácie na Slovensku nebolo to typické, keď kapela vstane z mŕtvych, opráši známe hity a za neveľkú sumu zavíta aj do krajiny, kam by sa jej to nikdy nevyplatilo. Wayne Hussey priznáva, že The Mission sa rozpadáva za pochodu, že stále hľadá nových členov, ale piesne, ktoré ponúka, rozhodne nie sú oprášenými hitmi. V akustickej verzii sa stali novými skladbami a svojho interpreta vytrhli z úzkeho rámca gothic-rocku medzi solitérov, ktorí s gitarou hľadajú, ako popísať pocity. S charizmatickým lídrom kapely, ktorá na štadiónoch predvádzala veľkú šou, ho spájajú červené vlasy a červené víno, ktoré na pódiu popíja z fľaše. A zvyšky čierneho laku na nechtoch, ktorý patril k imidžu.
Ku kapele, ktorá od polovice osemdesiatych rokov do počiatku deväťdesiatych skúsila veľkú slávu a predala milióny nosičov, sa teraz priznávajú malé skupiny fanúšikov gotickej muziky, ktorá prežíva ďalej na wave a gothic festivaloch, malých labeloch a klubových párty. „Je to tak,“ hovorí Hussey v našom rozhovore. „Všetko raz prejde. Bolo obdobie, keď sme boli neuveriteľne v móde. Na obálkach časopisov. Lenže ja som bol muzikant aj predtým a som ním doteraz. Hoci sa moje publikum zmenšilo, nemôže mi to zobrať chuť hrať.“ Smiechom odpovedá na otázku, či nie je ľahšie prispôsobiť hudbu trendom: „Veď by už nevychádzala zo mňa. Hral som sa v štúdiu aj s tanečnou hudbou, ale nemusím k nej dávať svoje meno.“ Hoci elektronika je The Mission blízka, novodobá tanečná hudba by osekala to najpodstatnejšie - atmosféru novoromantického smútku, ktorú Hussey navodzuje naliehavým a bolestivým spevom. Raz jeho hlas znie z temných zákutí hlavy, potom nástojčivo ziape. Démonicky preťahuje posledné slabiky, eroticky šepká, opíja ľudí v sále melanchóliou.
V pauzách sa Hussey stáva smrteľníkom. Fanúšik FC Liverpoolu nemá pokoj, kým mu fanúšikovia v bare nezistia, aký je stav zápasu s Valenciou. V tomto meste začínal v punkových kapelách, a opustil ho len kvôli ponuke hrať v slávnych Sisters of Mercy. Na našu otázku, ktorá kapela bola lepšia, jasne odpovie: „Nie som fanúšikom Sisters of Mercy.“
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
