Na novom albume český pesničkár prezradil viac sám o sebe.
Úspešný, populárny a obľúbený spevák, považujúci sám seba za pesničkára, za posledné roky rozvíril českú scénu. Niektorí polemizovali, či vlastne pesničkárom je. Klus sa však (možno nevedomky) opäť zaradil do ich radov. Ale v inej podobe, ako by si mnohí predstavovali. Jeho pesničkársky grunt tkvie v tom, že v pesničkách po lopate vykecá všetko, čo práve žije. Hudba, texty a jeho výpoveď v Proměnamě nie je v tomto prípade meradlom, ale odrazom.
Viac hudby
Klus zažíva jednoznačnejšie, pestrejšie a šťastnejšie obdobie svojho života. Jeho nový album je presne taký. Čitateľnejší, muzikantsky bohatší, textovo jednoduchší.
Šestnásť pesničiek albumu zabalených v obale s mandalou len dokazuje, ako pristúpil k jeho stavbe. Z hromady zrniečok rôznej farby cítiť pokus autora poskladať harmonický celok. Na jednej kope sú zrnká pestrejších aranžmánov (První píseň, Amores Peros, Žabí král) a bohatšieho zvuku, na ktorý mali iste vplyv aj členovia jeho Cílovej skupiny. Na ďalšej hromada písmeniek, ktorými sa snažil vyjadriť svoje pocity.
Oproti minulým albumom je na Proměnamě o niečo menej komplikovaných slovných zvratov a hračiek. Pri niektorých veršoch prekvapujúco cítiť až nedvědovskú naivitu, jednoznačnosť, lásku (Napojen, Taneční). So svojimi pocitmi sa Klus vyrovnáva niekedy až so zbytočným pátosom (Narozeninová).
Vzápätí však poslucháč narazí na typickú klusovskú pecku do hlavy (Oblomov, Procit, Noe), keď si musí pieseň trikrát po sebe pustiť, aby jej raz porozumel. A hneď na to ide taká capina, že poslucháč pochybuje, či to Klus myslel vážne.
Rôznofarebná pestrosť
Na tretej kope nájdeme množstvo rôznofarebných zrniečok, ktoré sa volajú dramaturgia. S touto zložkou si Klus nikdy nerobil problém. Rozhodil tieto zrnká po celom albume a možno jediným jeho kritériom bolo, aby neboli dve rovnaké zrniečka vedľa seba. Pestrosť tém, zvukov, textov a spracovaní je dominantou albumu. Každý fanúšik si tu nájde svojho Klusa. Milujúceho, zadumaného, bez slov meditujúceho (Napojen II), poblázneného aj spurného.
Klus predstavuje seba a v podstate je mu jedno, ako sa k jeho piesňam postaví poslucháč. A nejakých pár riadkov v novinách ho už vôbec nerozhodí. Nezáleží mu na pohľade iných, ide mu o to, aby v zrkadle aj na albume poznával sám seba. Ak je Klus spokojný s novým albumom, tak dosiahol svoj cieľ. Zvyšok necháva na fanúšikov.
Klus mnoho naznačil, mnoho ešte len hľadá. Nová mandala bude zrejme nasypaná z iných zrniečok a z iných pocitov, ale určite bude pestrá. Azda sa bude dať na nej aj zabaviť. Aj na jeho účet – sám ho totiž, ako priznal, otvoril.
