Nech sa to skončí prvou sériou a ďalšia už nevzniká, želajú si fanúšikovia. Mnohým seriál Temný prípad stelesňuje dokonalosť, ktorú ťažko vylepšiť.
Prišlo to dosť nenápadne a bez veľkej reklamy. Na začiatku tohto roku štartoval na televízii HBO nový seriál Temný prípad (True Detective) a keď v marci išiel ôsmy, záverečný diel série, spadla načas streamovacia služba pod náporom fanúšikov zvedavých na rozuzlenie príbehu.
Stačili tri mesiace, začalo sa hovoriť o momentálne „najlepšom seriáli súčasnosti“, čo bol titul, o ktorý sa donedávna uchádzali Perníkový tatko, Hra o tróny a prípadne House of Cards. Teda nie, že by bleskové striedanie favoritov v nabitej seriálovej konkurencii bolo také prekvapivé.
Detektív - filozof
Prekvapivé viac bolo, že takéto výnimočné hodnotenia (úctyhodných 94 percent na Česko-slovenskej filmovej databáze), a to aj v masovom meradle získal práve tento seriál.
Temný prípad predstavuje opak ľahkej, stráviteľnej oddychovky na večer. Dokážeme si predstaviť, že ak by ho kúpila ľubovoľná televízia na Slovensku, rozhodne ho nevysiela pred pol štvrtou nadránom – ak vôbec.
Príbeh plynie lenivo a rozvláčne ako rieka Mississippi v Louisiane, kde má táto detektívka kulisy. Už aj tak dosť nesympatická dvojica na stope páchateľov rituálnej vraždy vedie čudné rozhovory, väčšinou o absurdnosti života, takže máte pocit, že namiesto detektívky počúvate audioknihu filozofa Nietzscheho.
Prinajmenšom spočiatku sa seriálom prehrýzate a pritom vás podvedome fascinuje.
Stráviteľnosť nezvyšuje prelínanie rovín deja. Príbeh sa odohráva na striedačku v rokoch 1995, 2002 a 2012 a vzbudzuje čudný pocit, že detektívi nesmerujú k rozuzleniu, len sa krútia v bludnom kruhu. A je až tak ponurý a depresívny, že si dvakrát rozmyslíte, či ho chcete dopozerať pred spaním.
Zhrnieme to: obľúbenosť seriálu je podobne prekvapujúca, akoby papučoví televízni diváci začali hltať existenciálne podobenstvá Ingmara Bergmana a ešte boli nadšení, že to bolo suverénne najlepšie, čo kedy na obrazovke videli.
Šesťminútová akčná scéna nakrútená bez strihu na jeden záber:
Televízna kvalita
Pre fanúšika seriálov to však také prekvapivé nie je. Možno, že pred desiatimi rokmi mohlo platiť, že vrchol remesla prináša na veľké plátna Hollywood, zatiaľ čo obrazovkám bude stačiť lacnejšia, viac sfušovaná televízna tvorba.
Z akejsi zotrvačnosti tento rozdiel stále prežíva (stačí si porovnať ako médiá referujú o Oscaroch a ako o televíznych Emmy), aj keď môžeme pozorovať, že skôr platí opak.
Remeselne dokonalý Temný prípad rozdiel medzi filmom a televíziou stiera. Áno, je neobvyklé, že celú sériu robí jeden režisér a jeden scenárista. Ale bude lepšie vnímať seriál ako jeden plnokrvný, osemhodinový film.
Vraví sa o novej móde, keď severské kriminálky vystriedajú detektívky z juhu. Temný príbeh pripomína severskú ságu Milénium či romány Joa Nesbøa zasadené v trochu inej zemepisnej šírke. Krajina tu však nie je nevýznamnou kulisou, v príbehu má dôležité miesto.
Pekelná Louisiana
Bolo to mesto New Orleans a južné pobrežie Louisiany, ktoré zasiahol hurikán Katrina a spôsobil katastrofu, z ktorej sa oblasť spamätáva dodnes.
Dodnes sa i debatuje, ako sa mohlo v roku 2005 stať, že svetová veľmoc USA dokázala utiahnuť v zahraničí nákladné vojnové konflikty a pritom nezvládala zabezpečiť okamžitú pomoc občanom na vlastnom území.
Jasné bolo jedno. Bahno sa podarilo odstrániť, hnilobný puch vyvetrať, no kolíska džezu zostala pre Ameriku akýmsi zlým svedomím. A to je aj pocit, s ktorým seriál pracuje. Jeho krajina neustále pod mrakom vyvoláva pocit rozkladu a plazivého zla.
Bez ohľadu na lesy a zeleň, ak kamera servíruje vyblednuté nepríjemné farby, veľmi ľahko uveríme, že v neprístupných močiaroch skutočne funguje čudesný kult satanistov a ich ľudských obetí.