FÓRUM

Literárny impresionizmus Virginie Woolfovej

KNIHA TÝŽDŇA / VIRGINIA WOOLFOVÁ Biografia spisovateľky, ktorá mala zásadný vplyv na vývoj svetovej modernej prózy, je čítavým úvodom do jej diela, ako aj jeho svojráznou interpretáciou

KNIHA TÝŽDŇA / VIRGINIA WOOLFOVÁ

Biografia spisovateľky, ktorá mala zásadný vplyv na vývoj svetovej modernej prózy, je čítavým úvodom do jej diela, ako aj jeho svojráznou interpretáciou

Učiteľka anglickej a americkej literatúry na Univerzite v Liverpoole Alexandra Harrisová napísala pútavú knihu o živote a diele Virginie Woolfovej. Životné okolnosti, vlastné ja alebo rodina a zdedené gény. Čo nás ovplyvňuje najviac? Vtedy začínajúce vedné odbory psychológie či genetiky nenašli jednoznačné odpovede. Autorka v najnovšej biografii Virginia Woolfová (Argo) predstavuje slávnu spisovateľku práve z pohľadu týchto faktorov.

Každý deň medzi desiatou a trinástou sa Woolfová usadila, zapálila si cigaretu a takto naladená sa pustila do práce. Usilovne písala romány, eseje a recenzie, aby sa po boku úspešného a oddaného manžela presadila. Veď predsa – ako hovorievala „on napísal román a ja tiež“. Pre sebavedomú ženu viktoriánskej doby, ktorá si nemienila zvykať na fakt, že do významnejších knižníc púšťali ženy len s odporučením, to bol vzťah, ktorý ju výrazne posúval vpred. Získala si autoritu vtedajšej mužskej kultúry Anglicka a pustila sa do jej pretvárania. Ako inak než perom a papierom.

Introvertná a maniodepresívna

Podkladom jej bola filozofia a rodiaca sa psychológia. Počnúc Wiliamom Jamesom, ktorý ako prvý použil pojem prúd vedomia a nekončiac Freudovou myšlienkou nevedomia, teda toho, čo nás tak zneistilo a nasmerovalo do detstva a minulosti.

Populárni boli Cézanne, Manet, Van Gogh, ktorí objavili prenosné tuby na farby a z prírody si spravili vlastné ateliéry. Tí, ktorí svojimi nezachytenými momentmi života ľudí, západom slnka, krásou baletiek a Tahiťaniek ohurovali umelcov a aj Woolfovú – literárnu impresionistku, ktorá hľadala a slovami zachycovala ten istý prchavý moment, záchvev vedomia a premenlivý čas. Ten stratený čas, ktorý hľadal aj Proust.

Osobnosťou bola skôr uzavretejšia, introvertná a často trávila čas premýšľaním, introspektívnym bádaním alebo čítaním kníh. Trpela maniodepresiou a mávala zlé aj lepšie obdobia.

V tých horších podliehala depresii, zažívala okamihy ostrého, až extatického vnímania, vysilenosť vplyvom napnutých nervov na prasknutie. Psychiatria bola vtedy len pri zrode a jedinou útechou jej boli sedatíva, no tie jej skôr škodili, ako poskytli úľavu. V jednom z takýchto období napísala list na rozlúčku, vložila si kamene do šiat a skočila do rieky. V tých lepších obdobiach brázdila večierky a nechápala, ako do nich zapadá práve ona. Nechcela sa obliekať ako Gauguinova múza a už vôbec sa jej nechcelo stáť natešeným fotografom na postimpresionistickom plese.

Umenie nezabúdať

Detstvo vnímala ako jedno z najdôležitejších období, základ života, na ktorý sa nabaľujú ďalšie skúsenosti a ktoré určujú smer dospelému životu. Jej detstvo bolo typické pre vyššiu strednú triedu deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia. Návštevy, domáce vyučovanie, ale i zábava a výlety so súrodencami. Jej matka, Julia Stephenová, tradičná viktoriánska žena, starostlivá pani domu Stephenovcov v Hyde Park Gate, si spolu so svojím mužom Lesliem zakladala na „umení nezabúdať“.

Celý dom bol posiaty artefaktmi minulosti. Predmetmi, ktoré skrývali množstvo príbehov a cez ktoré sa zrodil Woolfovej vzťah k minulosti. Tú potom analyzovala v románe K majáku. Cez príbeh, ktorý nazývala „vlastnou psychoanalýzou“, spracovala svoj vzťah k rodičom a dopriala tak spočinúť duchom minulosti.

Označovali ju všelijako – elitárska, šialená, príliš senzitívna. Čiastočné pochopenie sa jej dostalo až publikovaním jej súkromných denníkov, kroník, ktoré zachytávali okrem iného i to, ako tvorila. Autorka jej biografie Alexandra Harrisová mala preto k dispozícii množstvo voľne dostupných denníkov a korešpondencií. Ďakovať za to môžeme Woolfovej manželovi, ktorý svoju ženu viac ako manželku vnímal ako spisovateľku, a tak považoval za povinnosť ich sprístupniť.

Woolfová ho v poslednom liste žiadala: „Znič, prosím Tě, všechny moje písemnosti.“ Leonard Woolf sa však rozhodol spracovať ich do publikovateľnej podoby - niekoľko rokov ich redigoval a prepracovával. Bol to preňho spôsob, ako ju udržať nažive, ako udržať jej pamiatku večnú a ako dotvoriť jej portrét ako spisovateľky.

Bol jún a krátko po búrke

(ukážka z knihy)

V roku 1907 mala Virginia Stephenová dvadsaťpäť rokov a zatiaľ sa nestala vydávanou spisovateľkou. Obstarávať si každodenné živobytie a k tomu písať znamenalo vynakladať nesmierne úsilie. Nemala tušenia, či sa vydá a bude mať rodinu. A rovnako nebolo vôbec jasné, či bude vo svojom snažení geniálna, alebo skrátka len dosť dobrá. V liste Violet Dickinsonovej, prvej osobe v živote, ktorú skutočne milovala, napísala, že si pripadá ako na križovatke: „Buď budem nešťastná alebo spokojná; stane sa zo mňa ukecané sentimentálne stvorenie alebo budem písať tak, že stránky priam zahoria.“ O štyri roky neskôr už bolo po snívaní. Sestre Vanesse vtedy poslala jednoduché a zúfalé zhrnutie svojej situácie: „V dvadsiatich deviatich rokoch som doteraz slobodná, neúspešná, bezdetná, tiež duševne chorá. A žiadna spisovateľka.“ Napriek tomu to nevzdala. V tom istom liste cítila, ako je už to horiace písanie nablízku. Bol jún a krátko po búrke. Horela nápadmi i erotikou. Čoskoro potom, čo pripustila neúspech na všetkých frontoch, pocítila, ako sa jej jazyk vzmáha: „Každé slovo vášnivo páli ako podkova na kovadline.“

Postupne sa zaradila medzi najväčších autorov všetkých čias. Dnes je slávna nielen svojimi románmi, ale aj vďaka esejam, spoločenským polemikám, memoárom, experimentom v žánri biografie, vzletným i dojemným denníkom a veľmi rozsiahlej korešpondencii. História jej života sa vyznačuje odhodlaním, tvrdou prácou a neutíchajúcim záujmom o svet okolo seba. Nič nepovažovala za samozrejmosť, počínajúc pochybnosťami roku 1907, či sa vôbec stane spisovateľkou, a končiac presvedčením, že svojím dielom Medzi aktmi opäť neuspela. Nemohla totiž stavať na tom, čo už dosiahla, pretože sa v tvorbe nikdy neopakovala.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  2. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Legendárna Transsibírska magistrála
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  7. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  8. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  1. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Používate make-up? Potom spozornite
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  7. Vianočný bázar chalaňov
  8. Vianočné mecheche 2017
  9. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  10. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 37 369
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 174
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 987
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 119
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 208
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 191
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 118
  8. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 1 072
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 952
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 844

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.

KULTÚRA

Najškaredšia modelka na svete sa dočkala vlastného filmu

Madame slúžka je netypická francúzska komédia.

Neprehliadnite tiež

Anna Kendrick: Som rada, že som nemala záložný plán

Americká herečka sa v detstve často cítila inou a neviditeľnou. Dojem, že niekam nepatrí, má i dnes.

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný sólista opery SND Pavol Mauréry

Na doskách slovenskej prvej opernej scény ako sólista 21 rokov - od roku 1978 až do roku 1999.

Horehronské spevy majú zápis v UNESCO. Čo pre to muselo Slovensko urobiť?

Vo svetovom kultúrnom dedičstve nemáme veľa zápisov. Na vine môže byť zložitý proces schválenia.