FÓRUM

Literárny impresionizmus Virginie Woolfovej

KNIHA TÝŽDŇA / VIRGINIA WOOLFOVÁ Biografia spisovateľky, ktorá mala zásadný vplyv na vývoj svetovej modernej prózy, je čítavým úvodom do jej diela, ako aj jeho svojráznou interpretáciou

KNIHA TÝŽDŇA / VIRGINIA WOOLFOVÁ

Biografia spisovateľky, ktorá mala zásadný vplyv na vývoj svetovej modernej prózy, je čítavým úvodom do jej diela, ako aj jeho svojráznou interpretáciou

Učiteľka anglickej a americkej literatúry na Univerzite v Liverpoole Alexandra Harrisová napísala pútavú knihu o živote a diele Virginie Woolfovej. Životné okolnosti, vlastné ja alebo rodina a zdedené gény. Čo nás ovplyvňuje najviac? Vtedy začínajúce vedné odbory psychológie či genetiky nenašli jednoznačné odpovede. Autorka v najnovšej biografii Virginia Woolfová (Argo) predstavuje slávnu spisovateľku práve z pohľadu týchto faktorov.

Každý deň medzi desiatou a trinástou sa Woolfová usadila, zapálila si cigaretu a takto naladená sa pustila do práce. Usilovne písala romány, eseje a recenzie, aby sa po boku úspešného a oddaného manžela presadila. Veď predsa – ako hovorievala „on napísal román a ja tiež“. Pre sebavedomú ženu viktoriánskej doby, ktorá si nemienila zvykať na fakt, že do významnejších knižníc púšťali ženy len s odporučením, to bol vzťah, ktorý ju výrazne posúval vpred. Získala si autoritu vtedajšej mužskej kultúry Anglicka a pustila sa do jej pretvárania. Ako inak než perom a papierom.

Introvertná a maniodepresívna

Podkladom jej bola filozofia a rodiaca sa psychológia. Počnúc Wiliamom Jamesom, ktorý ako prvý použil pojem prúd vedomia a nekončiac Freudovou myšlienkou nevedomia, teda toho, čo nás tak zneistilo a nasmerovalo do detstva a minulosti.

Populárni boli Cézanne, Manet, Van Gogh, ktorí objavili prenosné tuby na farby a z prírody si spravili vlastné ateliéry. Tí, ktorí svojimi nezachytenými momentmi života ľudí, západom slnka, krásou baletiek a Tahiťaniek ohurovali umelcov a aj Woolfovú – literárnu impresionistku, ktorá hľadala a slovami zachycovala ten istý prchavý moment, záchvev vedomia a premenlivý čas. Ten stratený čas, ktorý hľadal aj Proust.

Osobnosťou bola skôr uzavretejšia, introvertná a často trávila čas premýšľaním, introspektívnym bádaním alebo čítaním kníh. Trpela maniodepresiou a mávala zlé aj lepšie obdobia.

V tých horších podliehala depresii, zažívala okamihy ostrého, až extatického vnímania, vysilenosť vplyvom napnutých nervov na prasknutie. Psychiatria bola vtedy len pri zrode a jedinou útechou jej boli sedatíva, no tie jej skôr škodili, ako poskytli úľavu. V jednom z takýchto období napísala list na rozlúčku, vložila si kamene do šiat a skočila do rieky. V tých lepších obdobiach brázdila večierky a nechápala, ako do nich zapadá práve ona. Nechcela sa obliekať ako Gauguinova múza a už vôbec sa jej nechcelo stáť natešeným fotografom na postimpresionistickom plese.

Umenie nezabúdať

Detstvo vnímala ako jedno z najdôležitejších období, základ života, na ktorý sa nabaľujú ďalšie skúsenosti a ktoré určujú smer dospelému životu. Jej detstvo bolo typické pre vyššiu strednú triedu deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia. Návštevy, domáce vyučovanie, ale i zábava a výlety so súrodencami. Jej matka, Julia Stephenová, tradičná viktoriánska žena, starostlivá pani domu Stephenovcov v Hyde Park Gate, si spolu so svojím mužom Lesliem zakladala na „umení nezabúdať“.

Celý dom bol posiaty artefaktmi minulosti. Predmetmi, ktoré skrývali množstvo príbehov a cez ktoré sa zrodil Woolfovej vzťah k minulosti. Tú potom analyzovala v románe K majáku. Cez príbeh, ktorý nazývala „vlastnou psychoanalýzou“, spracovala svoj vzťah k rodičom a dopriala tak spočinúť duchom minulosti.

Označovali ju všelijako – elitárska, šialená, príliš senzitívna. Čiastočné pochopenie sa jej dostalo až publikovaním jej súkromných denníkov, kroník, ktoré zachytávali okrem iného i to, ako tvorila. Autorka jej biografie Alexandra Harrisová mala preto k dispozícii množstvo voľne dostupných denníkov a korešpondencií. Ďakovať za to môžeme Woolfovej manželovi, ktorý svoju ženu viac ako manželku vnímal ako spisovateľku, a tak považoval za povinnosť ich sprístupniť.

Woolfová ho v poslednom liste žiadala: „Znič, prosím Tě, všechny moje písemnosti.“ Leonard Woolf sa však rozhodol spracovať ich do publikovateľnej podoby - niekoľko rokov ich redigoval a prepracovával. Bol to preňho spôsob, ako ju udržať nažive, ako udržať jej pamiatku večnú a ako dotvoriť jej portrét ako spisovateľky.

Bol jún a krátko po búrke

(ukážka z knihy)

V roku 1907 mala Virginia Stephenová dvadsaťpäť rokov a zatiaľ sa nestala vydávanou spisovateľkou. Obstarávať si každodenné živobytie a k tomu písať znamenalo vynakladať nesmierne úsilie. Nemala tušenia, či sa vydá a bude mať rodinu. A rovnako nebolo vôbec jasné, či bude vo svojom snažení geniálna, alebo skrátka len dosť dobrá. V liste Violet Dickinsonovej, prvej osobe v živote, ktorú skutočne milovala, napísala, že si pripadá ako na križovatke: „Buď budem nešťastná alebo spokojná; stane sa zo mňa ukecané sentimentálne stvorenie alebo budem písať tak, že stránky priam zahoria.“ O štyri roky neskôr už bolo po snívaní. Sestre Vanesse vtedy poslala jednoduché a zúfalé zhrnutie svojej situácie: „V dvadsiatich deviatich rokoch som doteraz slobodná, neúspešná, bezdetná, tiež duševne chorá. A žiadna spisovateľka.“ Napriek tomu to nevzdala. V tom istom liste cítila, ako je už to horiace písanie nablízku. Bol jún a krátko po búrke. Horela nápadmi i erotikou. Čoskoro potom, čo pripustila neúspech na všetkých frontoch, pocítila, ako sa jej jazyk vzmáha: „Každé slovo vášnivo páli ako podkova na kovadline.“

Postupne sa zaradila medzi najväčších autorov všetkých čias. Dnes je slávna nielen svojimi románmi, ale aj vďaka esejam, spoločenským polemikám, memoárom, experimentom v žánri biografie, vzletným i dojemným denníkom a veľmi rozsiahlej korešpondencii. História jej života sa vyznačuje odhodlaním, tvrdou prácou a neutíchajúcim záujmom o svet okolo seba. Nič nepovažovala za samozrejmosť, počínajúc pochybnosťami roku 1907, či sa vôbec stane spisovateľkou, a končiac presvedčením, že svojím dielom Medzi aktmi opäť neuspela. Nemohla totiž stavať na tom, čo už dosiahla, pretože sa v tvorbe nikdy neopakovala.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  2. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  3. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  4. Keď Slováci krotia morský vietor
  5. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  6. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  7. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  8. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  9. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  10. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky
  1. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  4. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  5. Do we have "Sagans" in language education?
  6. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  7. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  8. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  9. Síce malí, no výnimoční regionálni dodávatelia. Poznáte ich?
  10. Top trendy 2018 v alternatívnych prístupoch ku zdraviu
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 23 335
  2. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 16 616
  3. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 12 163
  4. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 10 375
  5. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 7 747
  6. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 4 776
  7. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 3 358
  8. Zabezpečte si svoje auto doteraz neprekonaným VAM systémom 2 711
  9. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 2 097
  10. „Šťastný domov“ nie je fráza: 4 tipy, ako si ho vytvoriť 2 072

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Hokejisti budú na domácom šampionáte hrať v Košiciach

Súpermi sú Kanada, USA, Fínsko, Nemecko, Dánsko, Francúzsko a Veľká Británia.

KOMENTÁRE

Len jedna iná strana zvykne hlasovať za návrhy extrémistov

Z 2650 hlasovaní iniciovali fašisti do 50.

dnes píše ondrej prostredník

Trójsky kôň od Kotlebu vám nevadí?

Potraty sú trójsky kôň, ktorého Kotleba dotiahol pred brány kostolov.

Neprehliadnite tiež

Ani Alain Delon nemá zaručený status. V Cannes je svet rozdelený na kasty

Najväčšie hviezdy tento rok neprišli. Kde sa stala chyba?

Prežil dva veľké údery. Festival v Cannes má víťaza, ktorý sa bude hrať aj u nás

Držiteľ Zlatej palmy vo filme uvažuje o tom, čo robí z rodiny rodinu.