Literárium / Ján Buzássy
Čítať s porozumením. Európu zase obchádza strašidlo – máta nás neschopnosť rozumieť, čo je napísané. V škole nás naučili písať a čítať, ale rozumieť, čo tie vety znamenajú, pochopiť zmysel slov a neskôr aj myslenia, čo je za slovami skryté, to je problém. Neviem ako inde, ale na Slovensku to veru problém je. Vracia sa stará otázka – čo chcel básnik (zväčša nejde o básnika) povedať? V školách tým kedysi žiakov a študentov dosť trápili. Vraj výklad textu básne. Ale v šesťdesiatych rokoch minulého storočia si básnici povedali: To je hlúpa otázka! Veď čitateľ čítať vie, nech si do básne dosadí vlastné city a myšlienky, ktoré mu slová básne privolajú. Nastane očarenie. Boli a sú aj interpretačné teórie.
Moderné dvadsiate prvé storočie nás však priviedlo k novému analfabetizmu, neporozumeniu napísanému. Všetko je nám ťažké, nerozumieme napísanému. Nečítame knihy, lepšie vnímame, ak nám niečo na obrazovke hovorí krásna tvár. Tak ako sa učí umeniu písať – tvorivému písaniu, dospelo sa do štádia, že treba učiť ľudí tvorivo čítať. Zasa sa môže vyskytnúť otázka – čo chcel básnik povedať. Nejde len o poéziu, aj próza sa ľuďom zdá ťažká a zložitá. A vraj aj tá slovenčina, ako ktosi povedal, je zo všetkých jazykov najťažšia. To je zle vymyslená povera. Možno ju zavinili aj niektorí spisovatelia, naučili sa rýchlo písať, tak, aby sa to dalo ľahko čítať. Ale to je cesta, ako ľudí odnaučiť rozmýšľať.
Básnik Miroslav Válek kedysi v neoficiálnom rozhovore povedal: Veď básnik ani nemusí vedieť, čo napísal, hlavne, že báseň je dobrá. Inokedy zase Vojtech Mihálik povedal: Predsa autor najlepšie vie, čo napísal. Teda čo je pravda? Možno oboje.
Vydavateľstvo Modrý Peter, konkrétne editori Peter Milčák a Marián Milčák, vydalo knižku Ako sa číta báseň. (Dvadsaťsedem autorských interpretácií.) Dvadsaťsedem básnikov, z toho jeden Škót. Každý z nich uverejnil v knihe svoju báseň a vzápätí poskytol výklad toho, čo je v básni napísané. Tieto výklady sú rozličné, sú tu klasické rozbory, ale zdá sa, že zároveň autorovi ide najmä o priblíženie básne čitateľovi aj opísaním dôvodu a okolností jej vzniku. Je tu objektívna príčina napísania, ale aj tajomstvo, psychológia samotnej tvorby. Poučné čítanie.
