Tak ako je Gýmeš, najstaršie rodové sídlo šľachtického rodu Forgáchovcov, raritou medzi slovenskými hradmi, je hudobná skupina bratov Tamása a Gyulu Szarkovcov raritnou slovenskou kapelou, spievajúcou takmer výlučne vlastné maďarské texty.
Tri desaťročia existencie tohto pozoruhodného a mimoriadne plodného zoskupenia priniesli množstvo nesmierne zaujímavých pesničiek, ktoré dostali kapelu postupne aj úspešne do európskeho sveta. Tam stihli pozbierať kolekciu ocenení a odohrať viac ako 3000 koncertov (!), takže sú – paradoxne – známejší skôr mimo nášho územia. Napriek tomu sa skupina postupom rokov prepracovala aj do podvedomia a povedomia slovenských divákov aj poslucháčov a má množstvo fajnšmekerských obdivovateľov po celom Slovensku.
K 30. výročiu svojho založenia sa kapela rozhodla poskytnúť priaznivcom ušľachtilý darček - vydať na značke Pavian Records naraz dva dvojalbumy, charakterizujúce jej cestu. Jeden – Best of – s najväčšími štúdiovými hitmi, na ktorého obsahu sa mohli hlasovaním na webe skupiny podieľať aj fanúšikovia, a druhý – koncertný Ghymes live.
Nielen pre „zasvätených“ poslucháčov ide o pozitívny kultúrny šok – či už muzikantský, kompozičný, alebo textový. Poézia piesní sa približuje kvalitám najväčších maďarských básnikov, čo si vďaka solídnym prekladom do slovenčiny v knižôčkach, ktoré sú súčasťou albumov, uvedomí aj ten, kto po maďarsky nerozumie. Je to zmes šťavnato prírodných motívov, pôžitkárske variácie lásky aj erotiky, biblické poznámky, spomienky na detstvo, sviatky, sociálne a gurmánske aspekty. Pramene hudby identifikujeme v sedmohradskom folklóre, čardášoch, balkánskych a orientálnych intarziách, ale aj rockových znakoch a zborových vokáloch známych maďarských kapiel.
Jedna z najsilnejších skladieb výberu Akkor is ’56 (Nahlas ’56), ktorá sa dotýka citlivého bodu maďarskej histórie (podobne ako u nás rok 1968), je skomponovaná „krvavo“ úprimne a bolestne, pátosom aj farbou pripomínajúca legendárne fatálnu aj suicidálne preslávenú Smutnú nedeľu a prezentovaná v duchu najlepších čias Joea Cockera, pričom deštrukčne brilantné husľové sólo (Tamás Szarka) osciluje niekde medzi virtuozitou famózneho Jerryho Goodmana (exMahavishnu Orchestra) a niekdajšou hravosťou Berkyho Mrenicu staršieho.
Skupine sedia „ťahavé“ baladické veci, ale aj svižnejšie kúsky. Inštrumentácia je bohatá na tradičné nástroje ako citara, kobza, gajdy, ale samozrejmosťou sú saxofóny znejúce ako tarogató, gitary alebo klasická rytmika s basou a bicími.
Ghymes je skupina, ktorá si zaslúži obdiv pre originalitu, vytrvalosť a schopnosť vyvolať pozitívne vášne. Je unikát.
