Punkrocková skupina Slobodná Európa po jedenástich rokoch vydala nový album. V piatok ho krstí v bratislavskom MMC klube.
Dali sa dokopy krátko po novembri 1989, prežili divoké 90. roky, niekoľko zmien v zostave aj pauzy a dnes sú normálne fungujúcou kapelou. „Toto obdobie považujeme za naše najlepšie. Voláme to zlaté časy. Nik z nás už nemá žiadne problémy, nič neškrípe,“ vysvetľuje spevák Whisky. „Všetci sme v pohode, stále na nás chodia ľudia, zohralo sa to celé s Ďurom Černým a novým basákom Žumom.“
Jediné, čo im dlho chýbalo, boli nové pesničky. Po debute Pakáreň (1991) prišli Unavení a zničení (1994) a ten názov naznačil všetko. Na Trojku museli fanúšikovia Slobodnej Európy čakať deväť rokov, na ďalšiu novinku ešte viac.
Bez Kapitalizmu a Krízy
„Už je to, samozrejme, aj lenivosť. Navyše som mal strach, vravel som si, že keď ideme po takom dlhom čase robiť platňu, nemali by sme podliezť latku. Naťahovalo sa to aj preto, lebo nové texty zo mňa išli ako z chlpatej deky,“ vysvetľuje Whisky. „Keď sme si však dali termín tohto krstu, po Vianociach som sa na tri mesiace úplne zavrel doma a začal písať. Deadline je najlepšia inšpirácia.“
Album Štvorka tvorí tucet skladieb. Jedenásť noviniek a staršia Miss Underground – s valčíkovým refrénom a klávesami Mariána Vargu. Tá vyšla iba na reedícii Unavení a zničení, no kapela nechcela, aby sa na ňu zabudlo. Pôvodne uvažovali, že na pripravovaný album prihodia ešte ďalšie dve staršie pesničky. Ale Kapitalizmus už vyšiel na Bestofke a vlaňajší singel Kríza nepovažujú za taký dobrý ako čerstvé veci.
Keď sa začalo uvažovať o krstnom otcovi albumu, všetci sa zhodli, že buď Marián Varga, alebo nik. V piatok sa na pódiu bratislavského MMC klubu objavia členovia doterajších ôsmich zostáv kapely aj niekoľkí hostia, ktorí kapele pomohli nahrať štúdiovú novinku.
„Vysypali sme to v jednom švungu. Keď už som mal hotových sedem textov, začal som si púšťať pesničky a rozmýšľať, čo by tam ešte mohlo byť trochu iné. Aby sa vo všetkých iba nenadávalo na dobu, ale bolo tam aj niečo hlbšie, temnejšie či veselšie.“
Odkaz na The Rolling Stones aj ruská riekanka
Zvuk kapely postavený na dvoch gitarách, base a bicích na Štvorke osviežilo pár hostí. Sú tu ženské hlasy, dychová sekcia a nenápadné vyhrávky Laca Lučeniča. „Prišiel do štúdia zahrať jednu gitaru, vybavil to rýchlo a vraví Ukáž, čo ešte máte. Zostal až do večera a spravil gitary asi do deviatich vecí. On nehrá žiadne zásadné sóla, ale zrazu dokáže celú pesničku rozsvietiť. Nijak z toho netrčí, že chceme predať Lučeniča,“ vraví Whisky.
„A ženské hlasy boli v Slobodke vždy, začalo sa to už druhou platňou. Nie sme nejakí speváci, je lepšie nechať vokálne linky hosťom. Zavolali sme Katku Korčekovú, Elu a Kery, dve sestry-dvadsiatničky, priniesol Žumo.“
Dychová sekcia znie dvakrát, na úvod a na záver albumu. Otváracia pesnička sa dá považovať za poctu Rolling Stones, čo ešte umocňujú vokály odkazujúce na ich starý hit Sympathy for the Devil. „Napadlo mi urobiť Strednú triedu trochu na stounesácky spôsob, tie hlasy sme už doplnili zámerne. A v Pakárni 3 sa dychy k tej ruskej riekanke vyslovene hodili.“
Hudba je takmer výhradne záležitosťou Sveťa Korbeľa, výnimkou je hitovka Ranné správy, ktorú vytiahol druhý gitarista Temo.
Okrem krstu Štvorky majú ďalšie plány. „Sveťo s Ďurom vytvorili komickú dvojicu. Vždy, keď ideme niekam hrať, v aute sa vkuse rehoceme. Rozmýšľame, že za nejaký čas by sme mohli urobiť lajvku, ktorá by nebola iba záznamom koncertu, ale aj s takýmito bonusmi.“
