Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová a ďalší šiesti režiséri dostali voľnú ruku, aby nakrútili svoje pohľady na súčasné Slovensko.
Anarchista Mike Gogulski je človek bez občianstva. Doma sa ho dobrovoľne vzdal a prišiel žiť z Ameriky na Slovensko. Často musí vysvetľovať, čo ho k tomu viedlo.
„Podľa teba vláda USA predstavuje organizovaný gang kriminálnikov a potom sa presťahuješ sem? Slováci tiež majú vládu, nie?“ Svojský chlapík prikyvuje a prihne si z fľaše. Podľa neho je to celé iba vecou miery.
„Čím je menší štát, tým menej škody napácha na svojich občanoch aj na svete. Táto krajina je taká krpatá, až je úplne bezvýznamná. To je na nej dokonalé!“
Krátky polohraný dokument Viery Čakányovej je vrcholom pásma Slovensko 2.0 od desiatich filmárov. Spolu s Petrom Kerekesom, ktorý Fínom adresoval pozvanie, nech nás prídu oslobodiť od korupcie, nezameniteľnou animáciou Ondreja Rudavského s pyramídou mocenského systému valiacou sa dejinami so stále rovnakými gorilami na vrchole.
I videom emigranta Miša Suchého, ktorý zisťuje, že vracať sa domov býva ťažšie, ako odísť. V týchto filmoch naozaj o Slovensku čosi zisťujeme. No to úplne neplatí o každom zvyšnom príspevku.
Sociálne cítenie a slabosť pre dôchodcovO projekte
Slovensko 2.0
Autormi sú režiséri Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Iveta Grófová, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová a Miro Jelok.
112 minút je kombináciou hraných filmov, dokumentov a animovaného filmu.
Producenti: dramaturgička Zora Jaurová a režisér Mátyás Prikler.
Premiéra je vo štvrtok 10. apríla v 23 kinách po celom Slovensku, všetci desiati režiséri na úvod pozdravia divákov prostredníctvom špeciálneho videobonusu.
Nie že by to na papieri vyzeralo zle. „Ako vysvetliť pojem Slovensko cudzincovi, návštevníkovi z inej planéty v horizonte posledných dvadsiatich rokov? Aký je genetický či programovací kód softvéru Slovensko? Ako sa používa, mení?“
Lenže ten, kto nevypĺňa kolónky na grantových formulárovch ani sa nevyžíva v sofistikovaných konceptoch, si bude klásť prízemnejšie otázky. Ako týchto desať filmov bude fungovať spolu? Nebudem sa nudiť?
Výsledok je paradoxný. V zostave sú emigranti, domáci, etablované aj menej známe mená, režiséri hraných filmov, dokumentov, animácie.
Ľudia rôznych generácií, prístupov. Všetci mali v nakrúcaní voľnosť. A predsa je prekvapivé, ako veľmi sa ich filmy podobajú.
Cudzinec či mimozemšťan dostáva viac obraz nášho filmu než obraz Slovenska. Z nejakých dôvodov majú režiséri sociálne cítenie a slabosť pre dôchodcov.
Obzvlášť si všímajú outsiderov, obyčajných občanov na okraji, havettovských pábiteľov. Ešte aj výnimočne známi Lasica a Vášáryová vo filme Petra Krištúfka hrajú druhotriednych komparzistov.
Silnejšie osamoteSlovensko 2.0 napriek názvu nie je krajinou dynamických mladých ľudí, ani kreatívnych startupov, skôr je plná ľudí na sociálnom dne, ktorým nikto nevenuje pozornosť.
Podobnú formu si často volia pre príspevky. Radi sa hrajú, kombinujú dokument a hraný príbeh, stále robia viditeľným samotný akt nakrúcania. Filmujú vo filme, inscenujú v dokumente.
Toto pritom vôbec nie je chyba a ani to neznamená, že máme podľa klišé preklínať akési „slovenské sociálne drámy“. Takisto je úplne jasné, že každé pásmo je vždy trochu guláš, kde je niečo horšie, niečo lepšie a každému sadne niečo iné. Ideálne sa to všetko umocní a navzájom obohatí.
Tu sa deje opak. Nie že by tu boli vyložene slabé články. Celkom slušne sa to rozbieha a navnadí diváka, no niečo sa v polovici zlomí a stane sa to únavným.
Asi je dosť vďačnejšie a jednoduchšie skladať pásmo z čisto hraných historiek s pointou, ako mať k tomu hĺbavé eseje autorských osobností. Silnejšie sú osamote ako spolu.
Skvelá forma na web alebo na dévedečko, kde môžete medzi nimi preskakovať - až to bude Slovensko 2.0. Film mal vo štvrtok premiéru v kinách, v nedeľu večer ho odvysiela Dvojka a od pondelka ho nájdete aj na webe denníka SME.
Producenti so všetkými režisérmi filmu.
