Knižný piatok
Dvadsiaty prvý zväzok edície veršeonline prináša výber z tvorby poľského autora Franciszeka Nastulczyka.
Editorská iniciatíva Erika Jakuba Grocha nazvaná veršeonline stále žije, aj keď jej zakladateľ sa už priamo nepodieľa na nových projektoch. Pretože je táto iniciatíva diskrétna, tichá a nehlučná, povedzme si niečo o nej.
Veršeonline sú tenké knižočky – ba skôr zošitky – súčasnej poézie, slovenskej i prekladovej, ktoré majú jednotný rozsah (dnes 28 strán) a rovnakú cenu – 1 euro. Doteraz vyšlo dvadsať zošitkov poézie rôznych autorov i charakteru.
Cenné je to, že sa poskytuje priestor nielen debutujúcim autorom a zo zahraničia tým menej hviezdnym, ale že sa neignorujú ani menej efektné a veľkolepé poetiky.
Príloha časopisu Vertigo
V súčasnosti vychádzajú veršeonline ako knižná príloha časopisu Vertigo, čo je ambiciózna a progresívna platforma pre súčasnú literatúru a umenie.
A hoci je to východniarska iniciatíva, svojou kvalitou presahuje regionálnu úroveň a stáva sa jedným z najprogresívnejších časopisov v množine slovenských periodík.
Dvadsiaty prvý zväzok tejto edície je výberom z tvorby poľského autora Franciszeka Nastulczyka (1957) Jazyk kameňov. K slovenčine má blízko aj tým, že sa narodil v Bystřici nad Olší a organizuje aj Festival českej a slovenskej kultúry. Je autorom šiestich básnických zbierok a vydal svoj preklad Štrpkovej zbierky Rovinsko, juhozápad.
Inventár bežného života
Jeho poézia je navonok nenápadná, nepriebojná, miestami až zakríknutá. Neustále osciluje na hrane medzi všednosťou až banalitou (Iba v marci vonia sneh / slnkom a očakávaním jari) a úsilím o efektnejšie slovné aranžmán: Ranný dážď bol teplý / plávali v ňom snové gymnazistky / so znamienkom v strede dekoltu.
Ako vidno, autor eviduje inventár bežného života a kombinuje ho s nereálnymi posunmi, ktoré nachádza napríklad v mytológii či v snoch: V sne som zabíjal ryby / niektoré boli už celkom bez tela / / priesvitné prízraky s očami / ktoré som stláčal v prstoch.
V básni Ostrov čítame formulovanie vlastnej poetiky: Nie je tu život viditeľný voľným okom / nie je tu nič, čo by bolo viditeľné voľným okom / ... no to je všetko / ale nie je to všetko.
Dobrovoľný outsider
Podľa tohto by úlohou básnika mohlo byť evidovať zjavné, viditeľné a očividné a prenikať pod povrch vecí, faktov, udalostí či javov, aby z nich vydoloval tu filozofický, tu poetický význam. Táto poézia sa blíži nášmu Štefanovi Strážayovi, pravda, nedosahuje strážayovskú intenzitu. Pripomenie aj stíšenú slovnú inštrumentáciu Rudolfa Juroleka.
Franciszek Nastulczyk je v orchestri poľskej poézie skôr dobrovoľným outsiderom a autorom druhého sledu. Pri búrlivákoch Jacekovi Podsiadlovi či Marcinovi Baranovi pôsobí nenápadne až okrajovo. Poézia Franciszeka Nastulczyka neurčuje nové trendy, nevytyčuje nové cesty. Je tradičná, konzervatívna, niekedy až konzervačná. Kultivovane sa vezie v koľajach invenčnejších a inovatívnejších poetík.
