Umenie za štátne - áno alebo nie?

Veľké peniaze, známe mená a niekoľko paralel so Slovenskom. V Rakúsku sa vášnivo diskutuje o dvoch kauzách výtvarného umenia.

Karlheinz Essl s manželkou chcú, aby štát kúpil ich veľkú zbierku.(Zdroj: FRANK GARZAROLLI)

Veľké peniaze, známe mená a niekoľko paralel so Slovenskom. V Rakúsku sa vášnivo diskutuje o dvoch kauzách týkajúcich sa výtvarného umenia.

VIEDEŇ, BRATISLAVA. Svetoznámy predstaviteľ viedenského akcionizmu Hermann Nitsch (75) dlhuje štátu na daniach tri milióny eur. K tejto závratnej sume vraj umelec a jeho manželka, zároveň manažérka, dospeli čiernym predajom obrazov. Rita Nitschová vraj dokonca nahlásila falošnú lúpež rodinného trezoru a predávala obrazy v Taliansku pod iným menom.

Zdá sa, že rakúske médiá a daňové zákony úspešným umelcom nič len tak zadarmo nedarujú. Slovenským umelcom môžeme len priať, aby ich dane, a teda aj príjmy boli také vysoké.

Druhá susedská výtvarnícka kauza však už slovenskú paralelu evokuje.

Zbierame pre vás

Základná definícia hackingu znie: používať veci inak, než na čo boli pôvodne určené. Napríklad premieňať súkromné na verejné či trhové a dotačné mechanizmy.

Podnikateľ a mecenáš umenia Karlheinz Essl sa aktivistickému umeniu síce nevenuje, no pokúša sa minimálne o spoločenský hacking. Kým sa podnikaniu jeho firmy Baumax darilo, vybudoval úctyhodnú zbierku s názvom Sammlung Essl. Obsahuje vyše sedemtisíc diel rakúskych a svetových výtvarníkov od moderny po súčasnosť. Essl s manželkou prevádzkujú galériu s rozlohou 7200 štvorcových metrov.

Teraz sa zbierku snaží predať štátu. Chce tým „zahojiť“ dlhy firmy a zachrániť štyritisíc pracovných miest. Tvrdí, že zbierka predstavuje kultúrne bohatstvo Rakúska, kolektívnu pamäť národa a unikátny záznam šiestich dekád umenia v Rakúsku. Rozpredanie by vraj mohlo mať dokonca negatívny vplyv na celý trh s umením.

Essl navrhuje, aby diela vlastnil štát, ale prevádzku galérie by naďalej riadil on. Rakúsky minister kultúry sa momentálne „snaží nájsť riešenie“.

Krajcerovo dedičstvo

Jeho bývalý slovenský kolega Daniel Krajcer podobnú situáciu pred tromi rokmi vyriešil veľmi rýchlo. Tesne pred Vianocami 2011 oznámil, že založil neziskovku Danubiana – centrum vizuálnych umení, do ktorej štát nalial vyše sedem miliónov eur (na porovnanie: za túto sumu si kúpite 70 malých Nitschových malieb).

Zo súkromnej galérie sa tak stala inštitúcia dotovaná aj z verejných financií a perspektívou fungovať ako prvá slovenská Kunsthalle.

V roku 2012 sa napokon dohodlo, že Danubiana bude Múzeom moderného umenia. Momentálne tam prebieha stavba nového krídla a celý priestor je pre verejnosť zatvorený.

Bratislavská Kunsthalle vznikla pod štátnou príspevkovou organizáciou ministerstva kultúry s názvom Národné osvetové centrum. Za posledných päť rokov tak vznikli na Slovensku s verejnou spoluúčasťou už tri inštitúcie: Danubiana, Kunsthalle v Bratislave a Kunsthalle v Košiciach (vďaka spoluúčasti Európskej komisie). Všetky vyvolávajú horúce emócie výtvarnej obce.

Kto inšpiruje koho a čím

Signalizujú tieto trendy dosahy globálnej hospodárskej krízy? Skôr to, že umením sa dá samostatne uživiť čoraz komplikovanejšie. Štátne dotovanie bez koncepcie však tiež nie je dlhodobo udržateľnou cestou.

Namiesto nekonečných verejných debát by sa dalo inšpirovať dianím „za humnami“ Bratislavy.

Predstavitelia rakúskych popredných inštitúcií vnímajú možnosť odkúpenia súkromnej zbierky štátom ako urážku ich dlhodobej práce a nanajvýš nespravodlivý zásah. Vystúpili rázne proti. Uvidíme, či Rakúšania nastúpia na „slovenskú cestu“, alebo naopak.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Legendárna Transsibírska magistrála
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  7. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  8. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  1. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Používate make-up? Potom spozornite
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  7. Vianočný bázar chalaňov
  8. Vianočné mecheche 2017
  9. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  10. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 37 369
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 174
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 987
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 119
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 208
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 191
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 118
  8. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 1 072
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 952
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 844

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.

KULTÚRA

Najškaredšia modelka na svete sa dočkala vlastného filmu

Madame slúžka je netypická francúzska komédia.

Neprehliadnite tiež

Anna Kendrick: Som rada, že som nemala záložný plán

Americká herečka sa v detstve často cítila inou a neviditeľnou. Dojem, že niekam nepatrí, má i dnes.

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný sólista opery SND Pavol Mauréry

Na doskách slovenskej prvej opernej scény ako sólista 21 rokov - od roku 1978 až do roku 1999.

Horehronské spevy majú zápis v UNESCO. Čo pre to muselo Slovensko urobiť?

Vo svetovom kultúrnom dedičstve nemáme veľa zápisov. Na vine môže byť zložitý proces schválenia.