Veľké peniaze, známe mená a niekoľko paralel so Slovenskom. V Rakúsku sa vášnivo diskutuje o dvoch kauzách týkajúcich sa výtvarného umenia.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Svetoznámy predstaviteľ viedenského akcionizmu Hermann Nitsch (75) dlhuje štátu na daniach tri milióny eur. K tejto závratnej sume vraj umelec a jeho manželka, zároveň manažérka, dospeli čiernym predajom obrazov. Rita Nitschová vraj dokonca nahlásila falošnú lúpež rodinného trezoru a predávala obrazy v Taliansku pod iným menom.
Zdá sa, že rakúske médiá a daňové zákony úspešným umelcom nič len tak zadarmo nedarujú. Slovenským umelcom môžeme len priať, aby ich dane, a teda aj príjmy boli také vysoké.
Druhá susedská výtvarnícka kauza však už slovenskú paralelu evokuje.
Zbierame pre vás
Základná definícia hackingu znie: používať veci inak, než na čo boli pôvodne určené. Napríklad premieňať súkromné na verejné či trhové a dotačné mechanizmy.
Podnikateľ a mecenáš umenia Karlheinz Essl sa aktivistickému umeniu síce nevenuje, no pokúša sa minimálne o spoločenský hacking. Kým sa podnikaniu jeho firmy Baumax darilo, vybudoval úctyhodnú zbierku s názvom Sammlung Essl. Obsahuje vyše sedemtisíc diel rakúskych a svetových výtvarníkov od moderny po súčasnosť. Essl s manželkou prevádzkujú galériu s rozlohou 7200 štvorcových metrov.
Teraz sa zbierku snaží predať štátu. Chce tým „zahojiť“ dlhy firmy a zachrániť štyritisíc pracovných miest. Tvrdí, že zbierka predstavuje kultúrne bohatstvo Rakúska, kolektívnu pamäť národa a unikátny záznam šiestich dekád umenia v Rakúsku. Rozpredanie by vraj mohlo mať dokonca negatívny vplyv na celý trh s umením.
Essl navrhuje, aby diela vlastnil štát, ale prevádzku galérie by naďalej riadil on. Rakúsky minister kultúry sa momentálne „snaží nájsť riešenie“.
Krajcerovo dedičstvo
Jeho bývalý slovenský kolega Daniel Krajcer podobnú situáciu pred tromi rokmi vyriešil veľmi rýchlo. Tesne pred Vianocami 2011 oznámil, že založil neziskovku Danubiana – centrum vizuálnych umení, do ktorej štát nalial vyše sedem miliónov eur (na porovnanie: za túto sumu si kúpite 70 malých Nitschových malieb).
Zo súkromnej galérie sa tak stala inštitúcia dotovaná aj z verejných financií a perspektívou fungovať ako prvá slovenská Kunsthalle.
V roku 2012 sa napokon dohodlo, že Danubiana bude Múzeom moderného umenia. Momentálne tam prebieha stavba nového krídla a celý priestor je pre verejnosť zatvorený.
Bratislavská Kunsthalle vznikla pod štátnou príspevkovou organizáciou ministerstva kultúry s názvom Národné osvetové centrum. Za posledných päť rokov tak vznikli na Slovensku s verejnou spoluúčasťou už tri inštitúcie: Danubiana, Kunsthalle v Bratislave a Kunsthalle v Košiciach (vďaka spoluúčasti Európskej komisie). Všetky vyvolávajú horúce emócie výtvarnej obce.
Kto inšpiruje koho a čím
Signalizujú tieto trendy dosahy globálnej hospodárskej krízy? Skôr to, že umením sa dá samostatne uživiť čoraz komplikovanejšie. Štátne dotovanie bez koncepcie však tiež nie je dlhodobo udržateľnou cestou.
Namiesto nekonečných verejných debát by sa dalo inšpirovať dianím „za humnami“ Bratislavy.
Predstavitelia rakúskych popredných inštitúcií vnímajú možnosť odkúpenia súkromnej zbierky štátom ako urážku ich dlhodobej práce a nanajvýš nespravodlivý zásah. Vystúpili rázne proti. Uvidíme, či Rakúšania nastúpia na „slovenskú cestu“, alebo naopak.
Autor: Zuzana Duchová
