V noci sa jej často snívalo, že chodí po Pripjati. Černobyľské zvuky opusteného sveta v nej zanechali silnú stopu. Mladá hudobná skladateľka Eliška Cílková nehľadala v tomto opustenom svete to, čo väčšina blúdiacich návštevníkov. Ona hľadala hudobné nástroje, ktoré tam po tamojších muzikantoch ostali.
V roku 1986 presne 26. apríla došlo k havárii jedného z blokov atómovej elektrárne v Černobyľskej oblasti. Bola to katastrofa, v dôsledku ktorej museli evakuovať vyše stotisíc obyvateľov z rádioaktívnej zóny. Výbuch postihol najviac mesto Pripjať.
„Dôležitý impulz prišiel od priateľa. Spomenul mi, že v jeho pripjaťskom panelákovom byte zostali v zásuvke stola stále uložené fotografie z detstva a chodí si ich občas pozerať. Keď som sa ho spýtala, prečo si ich neodnesie, povedal, že už by z toho miesta neostalo nič. To bol pre mňa zásadný moment. Rozhodla som sa, že spojím toto miesto s hudbou, aby sa naň nezabudlo,“ vysvetľuje Eliška Cílková.
