Zdena Strobachová sa vo svete najskôr preslávila svojimi dielami v odbore umeleckého skla. Rovnaký potenciál majú aj jej maľby, ktoré však nemala záujem vystavovať, takže sa stávajú známymi až v posledných rokoch.
„Ja maľovať musím!“ Toto umelecké aj životné krédo českej výtvarníčky Zdeny Strobachovej (1932 - 2005), spolupútničky Adrieny Šimotovej, Jiřího Johna či Václava Ciglera, ktoré sa stalo aj názvom súčasnej výstavy v bratislavskej Galérii 19, sa vzťahuje predovšetkým na posledných dvadsať rokov jej života.
Byť umelcom je osamelá činnosť
„Od roku 1985 totiž po dlhej tvorivej odmlke vybuchla jej zabrzdená umelecká činnosť ako vulkán. Uvedomovala si, že byť umelcom je veľmi osamelá činnosť, a tak sa stiahla do ústrania, žila v Řečici u Blatné, kde sa intenzívne venovala maliarskej tvorbe,“ hovorí kurátorka Jana Šindelová (na snímke.
Na výstavu, ktorá potrvá do 11. mája, vybrali spolu s architektom Michalom Motyčkom výlučne diela s problematikou telesnosti, zásadnej maliarskej témy Zdeny Strobachovej. „Sústredili sme sa na najexpresívnejšie práce, je ich zhruba dvadsať, pričom štyri centrálne veľkoformátové sú inštalované do kríža. Rozmanitosť a nevšedný rozsah jej tvorby aspoň čiastočne naznačuje nepretržitá projekcia ďalších obrazov.“
Pravda, tej maliarskej explózii v polovici 80. rokov predchádzal pozoruhodný príbeh talentovanej a veľkorysej ženy, ktorý sa začal odvíjať počas štúdia na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe v ateliéri skla u profesora Josefa Kaplického.
„Už začiatok nebol jednoduchý,“ hovorí kurátorka. „Strobachová pochádzala zo šľachtickej rodiny, takže v 50. rokoch mala problémy dostať sa na školu. Kaplický však rozpoznal jej výnimočné nadanie a tajne ju prepašoval do nultého ročníka.“
Manželstvo s Václavom Ciglerom
Aby sa tam udržala, musela absolvovať nejaké robotnícke povolanie, a tak sa na istý čas zamestnala ako maliarka kulís v Divadle Josefa Svobodu. „Už na škole, kde sa zoznámila s budúcim manželom Václavom Ciglerom, boli jej sklárske práce poznačené originálnou odvážnou farebnosťou a zavŕšením jej úspešného štúdia bola účasť na výstave Expo 58 v Bruseli.“ Presnejšie povedané, účasť jej prác, ona sama, ako politicky nespoľahlivá, vycestovať nesmela.
Dnes sa možno len domnievať, či aj tu sa nerodila jej neskoršia absencia potreby vystavovať svoje diela. V tom čase však jej práce ešte putovali po renomovaných prehliadkach, a tak je Strobachová aj v medzinárodnom kontexte vnímaná ako významná postava českého umeleckého skla 50. až 70. rokov.
Manželstvo s Ciglerom, navzájom inšpiratívny vzťah silných osobností, však postupne limitoval Strobachovej umelecké možnosti. „Cigler totiž od roku 1965 trávil značný čas v Bratislave, kde na VŠVU zakladal ateliér skla v architektúre, a viedol ho potom pätnásť rokov, takže Zdena zostávala v Prahe na dve malé deti prakticky sama.“
Prechod k maľbe
Až prišiel spomínaný rok 1985 a prudké rozhodnutie vrátiť sa k umeleckej tvorbe, kde sa jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom stala maľba. „Najtypickejším znakom jej diela je telesnosť, hoci silnými témami sú aj prírodné motívy ako vtáci, motýle, hmyz, rastliny,“ hovorí Šindelová, ktorá sa spolu s Michalom Motyčkom systematicky venuje sprístupňovaniu rozsiahleho maliarskeho diela Zdeny Strobachovej. Diela, napriek svojej výnimočnej kvalite, ešte stále pomerne málo známeho.
„Ona totiž patrila k umelcom, ktorí nemali ambíciu svoju tvorbu prezentovať na verejnosti, jej maliarske výstavy sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky,“ pokračuje kurátorka.
Dohnať výstavný deficit
„V motolskej nemocnici a v Múzeu Kampa sa uskutočnili zásluhou kunsthistorika Jaromíra Zeminu, nám sa potom podarilo zorganizovať jej reprezentatívnu maliarsku expozíciu v pražskom Mánese v roku 2006, ku ktorej vyšla aj rozsiahla monografia Sidonie (tak podpisovala svoje obrazy), no Zdena v priebehu prípravy výstavy zomrela. Jej práce sú geniálne, podľa mňa patrí do okruhu významných umelkýň, s ktorými som mala možnosť osobne sa stretnúť a premýšľať o jej a ich tvorbe, ako sú napríklad Kiki Smith, Nancy Spero či Adriena Šimotová,“ pokračuje kurátorka.
„Preto je pre nás veľkou cťou i výzvou propagovať jej dielo, dostať ho do galérií, vystavovať a zviditeľňovať ho. Ono sa potom už samo zaradí na dôstojné miesto v dejinách maľby, kam dávno patrí.“
Zdena Strobachová
3. mája 1932 sa narodila v Prahe
1951 – 1957 štúdium na VŠUP v Prahe u profesora Kaplického
1958 Expo 58 Brusel, zlatá medaila
1960 Trienále Miláno
1960 svadba s Václavom Ciglerom
1964 výstava Československé sklo, New York
1967 Expo 67 Montreal
2002 výstava maľby, Museum Kampa Praha
16. októbra 2005 zomrela v Prahe
2006 výstava maľby Sidonie, Mánes Praha
