Keď Andrew Lloyd Webber, ten, ktorému dnes novinári nehovoria inak ako kráľ West Endu, skladal „rockové oratórium“ o posledných dňoch Ježiša Krista, mal dvadsaťjeden rokov a libretista Tim Rice dvadsaťpäť. Mali už síce za sebou muzikál Jozef a jeho úžasný pestrofarebný plášť, ale o dnešnej svetovej sláve a bohatstve ešte ani nesnívali.
Práve sa končili búrlivé šesťdesiate roky, Webber študoval na Kráľovskej hudobnej akadémii, kde bol jeho otec riaditeľom. Tim Rice, občianskym menom dnes sir Timothy Miles Bindon, po roku strávenom na parížskej Sorbonne pracoval pre hudobné vydavateľstvo EMI Records v Londýne. Svoje dielo nazvali provokatívne Jesus Christ Superstar a vydali ako album v roku 1970. Vôbec neočakávali, že by ho chcel niekto aj inscenovať. Tvorili slobodne, neobmedzovaní požiadavkami nijakej konkrétnej inscenácie či režiséra.
Ted Neeley ako Jesus Christ Superstar. Foto: Profimedia.
Tim Rice volil pri prerozprávaní príbehu z Evanjelia podľa Jána nielen súčasné slová, ale aj moderné koncepty myslenia. Riešili Kristovu „medializáciu“, „komunikáciu s verejnosťou“. Najkontroverznejšie je chápanie Judáša – prototypu všetkých zradcov. Judášovi totiž dali možnosť vysvetliť dôvody svojho kritického postoja, dokonca hneď v prvej piesni, ktorá nasleduje po impozantnej inštrumentálnej predohre. Ako pravá ruka Ježiša rozmýšľa jednoducho pragmaticky, varuje svojho lídra pred tým, čo z pohľadu svetskej kariéry nedávalo žiadny zmysel. Tušil, že sa ľudia pomstia tým, ktorí v nich vzbudia priveľké očakávania. Aj preto Ježiša odhováral od cesty do Jeruzalema. „Bolo to krásne, ale zašlo to priveľmi ďaleko,“ mieni.
Pre Carla Andersona bola postava Judáša rolou jeho života.
Judáš nie je nadšený ani prítomnosťou ženy so zlou povesťou v ich „tíme“. Tvorcovia však postavu Márie Magdalény milovali, dali jej viacero nádherných melódií. V jednej Ježiša upokojuje, aby na nič nemyslel a oddýchol si, v inej sa spovedá z toho, že ju zmenil a nevie, ako ho má ľúbiť. „Je to len muž a ja som ich už mala tak veľa.“ Ježišova matka Mária sa do diela nedostala.
Ani postava Ježiša nerozmýšľa celkom ortodoxne, v Getsemanskej záhrade svojmu otcovi odkazuje, nech si vezme jeho život skôr, než si to rozmyslí. „Som blázon, ak si myslím, že na mňa bude ešte niekto spomínať, keď zomriem,” spieva pri poslednej večeri.
V ére nekonečného množstva najrôznejších aktualizácií a intepretácií si dnes tažko predstavíme, ako prelomovo toto dielo pôsobilo vo svojej ére. Mladí tvorcovia prekročili hranicu, s iróniou sa postavili k tomu, čo sa dovtedy zobrazovalo len s pietou. Mnohí to považovali za heretické. Webber experimentoval aj hudobne, rímskeho cisára Herodesa nechali spievať v štýle ragtimu.
Scéna s kráľom Herodesom. FOTO: Profimedia.
Po vydaní LP platne nastalo v Británii čudné ticho. „Ani nie odmietnutie či odpor, jednoducho nezáujem,” spomína dnes Webber. Už si mysleli, že je ich LP mŕtva, keď sa album prepracoval na prvú priečku v amerických hitparádach.
Prvá broadwayská inscenácia z roku 1971 bola podľa Webbera jednou z najhorších šou, aké kedy videl, na premiére sa túžil niekam skryť. „Bolo to primitívne a hrozné,“ zaspomínal si nedávno Webber. Asi to nebolo až také zlé, ak do roka mali premiéru produkcie v Sydney, v Paríži a Londýne prišli do roka a ani filmové spracovanie na seba nenechalo dlho čakať.
Legendárny film
Film má jednoduchú, ale veľmi pôsobivú štylizáciu: skupina hercov prichádza starým autobusom do pustej piesčitej krajiny stvárniť Kristov príbeh. Napriek fascinujúcej izraelskej scenérii je zrejmé, že sa nehráme na realitu, rímski vojaci hrozia hračkárskymi puškami.
Jesus Christ Superstar (1973).
Celá snímka je krásnym dieťaťom svojej doby, nesie v sebe energiu a slobodu Woodstocku, no tvorcovia nechali otvorené dvere aj mystike. Kým ostatní herci v závere nastupujú do autobusu a vracajú sa do reálneho života, Ježiš zostáva v biblickej krajine a jeho silueta sa prechádza popred zapadajúce slnko.
Režisérom snímky bol Norman Jewison, podpísaný aj pod ďalším kultom, muzikálom Fidlikant na streche. Do úlohy filmového Ježisa obsadil Teda Neeleyho, ktorý paradoxne túžil po role Judáša, človeka, ktorému nikto nerozumie. V postave Márie Magdalény zaujala úprimnýmfrázovaním čínsko-japonsko-škótska speváčka Yvonne Elliman.
Film mal úspech,Webber bol za hudbu nominovaný na Oscara, alenedostal ho. Ceny Zlatý glóbus boli už k nemu štedrejšie. Počas socializmu sa u nás film nemohol uvádzať, ale benevolentnejšia Budapešť ho v kinách premietla. Cirkev si tiež k nemu nachádzala vzťah len postupne. Úžasnú melódiu z poslednej večere cirkevné zbory dodnes hrajú na omšiach.
JCS stále živý
Pre Neeleyho sa postava Ježiša stala v dobrom zmysle osudnou a nielen preto, že pri nakrúcaní filmu spoznal svoju manželku, ktorá tancovala v zbore.
Ted Neeley ako Jesus Christ Superstar. Foto: Profimedia.
K tejto postave sa vrátil ešte aj v roku 1990, keď muzikál obnovili a vyslali na celoamerické turné. Mala to byť len trojmesačná záležitosť, ale nakoniec sa z toho stal najúspešnejší revival v Amerike. Za sedem rokov si Neeley zahral Krista až 1700-krát. Aj fenomenálny Carl Anderson sa po dvadsiatich rokoch vrátil k postave Judáša. A čo je s legendou zvanou JCS po viac ako štyridsiatich rokoch od vzniku?
Remaku sa v roku 2000 dočkal aj samotný film, snímka v réžii Nicka Morrisa získala cenu Emmy a ponúkla niekoľko zaujímavých speváckych výkonov.
Pre dvomi rokmi sa muzikál dostal do najväčších športových arén vo Veľkej Británii a v Austrálii v rámci UK Arena Tour, aktuálne sa pripravujú vystúpenia po Severnej Amerike. Predstaviteľa Ježiša si vybrali diváci cez reality šou na ITV, stal sa ním nakoniec spevák a herec Ben Forster, Máriu Magdalénu spievala Melanie C zo Spice Girls.
Kým na Slovensku tento titul len hosťoval, v Česku ho uviedli už v roku 1994 v divadle Spirála na Pražskom výstavisku. Na inscenáciu v réžii Petra Novotného sa chodilo ako na púť, Ježiša hrali aj Kamil Střihavka či Dan Bárta, Máriu Magdalénu zasa Bára Basiková. Za štyri roky odohrali takmer 1300 predstavení. V roku 2005 sa rozhodol pre tento titul aj režisér Stanislav Moša, brnianske Mestské divadlo pripravilo zájazdovú verziu s medzinárodným obsadením, s ktorou cestovali po Európe. V preklade Michaela Prostějovského sa nakoniec začal uvádzať aj v samotnom Brne. Najnovšie dielo v roku 2010 naštudovali v Hudobnom divadle Karlín, do inscenácie sa vrátila aj značná časť pôvodného hereckého obsadenia.
Tvorcovia nedávno ohlásili turné Jesus Christ Superstar musical po 50 najväčších mestách Severnej Ameriky, ktoré sa začne v júni v New Orleanse a skončí sa v auguste. Tim Rice prvý zľava, Andrew Lloyd Webber druhý sprava.
Foto: TASR
Pôvodné obavy autorov, že ich dielo mladých nezaujme a starí ho odmietnu, sa teda ukázali ako neopodstatnené. Celé generácie divákov si znovu a znovu dávajú otázku zo záveru muzikálu: „Ježiš Kristus, chcem len vedieť, Ježiš Kristus, chcem len vedieť, kto si, chcem len vedieť, čo si to obetoval. A si ten, čo ľudia hovoria, že si?“
