Má dokonalý tvar. Nie je úplne ľahké nakresliť ho, pretože je symetrické, no nie vždy rovnaké. Existujú vzorce, podľa ktorých sa dá vypočítať, ako opísať jeho hladkú líniu, no mnohí umelci sa skôr zameriavali na jeho symbolickú hodnotu.
Silvia Malaguzzi v knihe Food and Feasting in Art tvrdí, že vajíčko oddávna symbolizovalo znovuzrodenie, plodnosť, nový začiatok, život, návrat k najzákladnejším tvarom prírody, archetypom.
Iní si za praženicou alebo volským okom predstavovali ženu v zástere alebo jednoduchú poživeň, ktorú umelci maľovali aj jedli, pretože nič lepšie nemali.
No vajíčko nezohralo v dejinách umenia dôležitú úlohu len ako objekt. V 15. storočí, v čase rozkvetu olejomaľby, prišli umelci na jednoduchý zlepšovák. Ich farby boli omnoho žiarivejšie, keď do nich rozbili pár vajec. Menšou komplikáciu bola skutočnosť, že s vylepšenou technikou schol náter pomalšie a majstri museli čakať dva-tri dni, kým sa k plátnu mohli postaviť znova. No malo to aj výhody. Ak sa im niečo nepozdávalo, mohli to opraviť „za pochodu“.
Fungovalo to tak takmer päťsto rokov, kým v polovici 20. storočia nevynašli akrylové farby.
A, samozrejme, maľovalo sa aj na samotné vajíčka. Prvé „kraslice“ sa našli už v pohrebiskách starých päťtisíc rokov, na území dnešného Slovenska v hroboch zhruba zo 7. storočia.
Ak by sme hľadali hlboko v minulosti, tvar vajíčka nachádzame už u primitívnych národov, ryhované či inak zdobené okrúhle kamienky reprezentovali kolektívnu pamäť predkov. Austrálski domorodci ich volajú „čuringy“.
Podľa hinduistickej tradície vznikol svet z kozmického vajíčka. Rozpráva o ňom svätý text Brahmanda. Brahma v Sanskrite znamená „najväčší“ alebo „vesmír“, „and“ prípadne „andam“ znamená vajce. Prvotné vajíčko vložené do pravôd bolo hadie alebo dračie.
Vajce nie je ťažké nájsť ani v dielach slávnych umelcov:
Hieronymus Bosch: Koncert vo vajci, rok 1567
Hovorí sa, že ide skôr o kópiu jednej z kresieb maliara s podivuhodnou fantáziou, ktorého najznámejším dielom je Záhrada rajských rozkoší. Tu sa pohráva s výjavom, kde skupina spevákov a bláznov tvorí akoby žĺtok, jadro.
Jeden z nich je taký zaujatý piesňou, že si ani nevšimne zradnú ruku lutnistu, ktorý ho okradne. Zbor sa snaží viesť mních, ktorý nakúka aj do partitúry, no výrazy tváre a gestá naznačujú, že tento koncert je odsúdený ku kakofónii.
Podľa niektorých odborníkov tu Bosch otvára aj tézu, či bolo skôr vajce, alebo sliepka, stačí si všimnúť vtáky v hniezde.
Claude Monet: Zátišie s vajíčkami 1907
Na stôl s bielym obrusom, vajíčkami a čírou vodou dopadá ranné svetlo.
Monet ho skúmal v mnohých svojich prácach, ako sa odráža na predmetoch, láme a rozkladá do dúhových škál. Posilňuje aj symboliku. Nový deň, nové svetlo, nové začiatky, znovuzrodenie.
Zaujímavé je, že práve v tomto období sa začali jeho problémy so zrakom. Aj preto ho nezaujíma detail, ale spôsob, ako polapiť nepolapiteľné slnečné lúče.
