FÓRUM

Umierajúci má právo na monológ

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

Pred niekoľkými týždňami sme pochovali dedka. Všetko bolo rovnaké ako na dedinských pohreboch, ktoré som si pamätala z detstva. Veľa sa hovorilo ovečkách, málo o dedovi. Zmenili sa len dve veci: muži, ktorí v bielych rukavičkách niesli rakvu, neboli z rodiny. A na rakvu sme nehodili hrudu hliny, ale pripravené lupienky ruží, ktoré sa ticho zniesli na dno jamy. Žiadny prenikavý a nekompromisný zvuk padajúceho kamenia, ktorý – ako si spomínam – pretŕhal hrádzu zadržiavaného smútku a nárekov.

„Zvuk padající hlíny nám říká, že je ten člověk už zasypaný. Je pryč, mimo nás,“ píše v knihe Vyhoštěná smrt (Kalich) česká sociologička, pedagogička a publicistka Jiřina Šiklová (1935). „Když se vynáší rakev, má se s ní také třikrát klepnout o práh, aby zemřelý vědel, že ze svého domu odchází. Z podobného důvodu majú všichni blízcí i sousedé přihodit hrst či lopatku hlíny na rakev, která je spouštěna do hrobu.“

Otvorene a zasvätene

Jiřina Šiklová o smrti na rozdiel od nás píše a hovorí často a otvorene. Podľa jej slov sa venuje témam, ktoré ju v tom-ktorom veku a životnom období prirodzene sprevádzajú a vďaka tomu píše nielen erudovane, ale aj zasvätene a citlivo

Úvod do každej kapitoly tejto útlej knižky formulovala ako fiktívny rozhovor dvoch žien, rozhovor o smrti, odchádzaní, spomienku na minulosť či polemiku o tom, čo je vhodné a čo nevhodné urobiť v konkrétnej situácii v čase, keď odchádza niekto blízky. „Máš už napsanou závěť? Čeho sa bojíš při představě vlastní smrti? Pamatuješ, když babička umírala, byli jsme u ní skoro všichni. Co bys dětem řekla, kdyby se tě třeba ptali, jestli věříš v posmrtný život nebo život na nebesích? Není to patologické mluvit o smrti, dokud člověk ještě žije?“ pýta sa raz jedna, raz druhá neznáma žena, no na otázky odpovedá Šiklová formou vlastných úvah.

Kniha je plná historických súvislostí a filozofických exkurzov, no práve vďaka týmto osobným rozhovorom a konkrétnym situáciám, v ktorých sa diskutujúce ženy ocitajú, nás autorka zámerne a nemilosrdne ponecháva v realite, ktorú sa často snažíme obísť. „Smrt jsme tzv. civilizovaně vytěsnili ze svých životů. Má proběhnout někde v nemocničních hygienických podmínkách. Když chce někdo starý o smrti vážně mluvit, většinou ho mladší odbudou mávnutím ruky: Dej pokoj, ty tady budeš do sta. Místo rozhovoru o věcech, které se mu honí hlavou a o kterých se potřebuje starý člověk nějak rozpovídat, zalepí se mu pusa takovou banalitou. V téhle knize jsem chtěla některé věci kolem lidského umírání a vztahu umírající – pozůstalí dostat zpátky do lidských rozhovorů, odkud naivně vymizely.“

Starí rodičia strácajú autoritu

Moderný štát a dostupná zdravotná starostlivosť síce pridali ľuďom niekoľko rokov života navyše, no zároveň dôchodkový systém a väčšie možnosti samostatného bývania spôsobili, že ľudia tieto roky prežívajú zväčša v samote. Izolovaní v domovoch dôchodcov, v centrách paliatívnej starostlivosti, sami vo vlastných bytoch s jednoduchým telefónom pri posteli, ďaleko od vlastných detí, vnúčat, susedov. Základom dnešnej spoločnosti a vysnívanou métou ľudí je nezávislosť a samostatnosť, trojgeneračné rodiny žijúce pod jednou strechou sú najmä v mestách výnimkou. Starí rodičia strácajú autoritu, ktorú im v minulosti prirodzene zaisťovala sociálna závislosť potomkov.

K starým rodičom sa dnes chodí občas na návštevu, deti ich nevidia v kritických situáciách, v bolestiach, nevidia ich chradnúť a odchádzať, deti nepomáhajú pri starostlivosti o nich. Ochraňujeme ich pred smrťou, nevodíme ich na geriatrické oddelenia ani na pohreby. Na rozhovory o smrti nie je čas ani priestor, dokonca ani s tými, u ktorých o jej blízkosti nepochybujeme. Smrť je síce prítomná v médiách, no má väčšinou formu tragickú, násilnú, neprirodzenú - zobrazovať prirodzenú smrť a hovoriť o nej je paradoxne nežiaduce a zriedkavé.

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba. Byť prítomný aj v terminálnom štádiu, keď sa zdá, že už dotyčný nevníma. Nájsť si preňho čas, ktorý by potom mohol nám samotným chýbať a byť príčinou výčitiek. Nechať ho hovoriť o krivdách, ktoré sám spôsobil aj o ranách, ktoré dostal, o pekných aj bolestných spomienkach z detstva, uzavrieť staré spory, povedať to, o čom sa celý život bál hovoriť.

„Nechat umírajícího mluvit znamená nechat ho dodatečně stylizovat svůj vlastní život.“ pripomína Šiklová. Umierajúci má právo na monológ, má právo udalosti vysvetľovať a aj skresľovať. Má poslednú možnosť povedať, ako on sám seba chce vidieť, a má právo na vlastnú interpretáciu svojho života. Jediné a zásadné, čo k tomu potrebuje, je prítomnosť niekoho blízkeho. Nie vyškoleného s lekárskym diplomom, ale skutočne blízkeho.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 374
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 12 228
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 904
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 464
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 438
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 125
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 548
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 427
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 355
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 101

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.

PLUS

Angela Merkelová: Krízová manažérka, ktorá ochránila Nemcov

Má dobré nervy a zvláda krízové situácie.

Neprehliadnite tiež

Pre hudobníkov sa blížia Vianoce. Toto sú najočakávanejšie albumy do konca roka

Bolo to niekoľko plodných mesiacov. Môže to potvrdiť Beck, U2 alebo Jana Kirschnerová.

Juraj Lehotský: Rodičia často strácajú niečo, čo by ich mohlo robiť šťastnejšími

Režisér filmu Nina hľadá vo svojich filmoch paralely k vlastnému životu.

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Slovensko bude o Oscara súťažiť s Čiarou

Americká akadémia uvidí príbeh nelegálneho pašeráka Adama.