FÓRUM

Umierajúci má právo na monológ

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

Pred niekoľkými týždňami sme pochovali dedka. Všetko bolo rovnaké ako na dedinských pohreboch, ktoré som si pamätala z detstva. Veľa sa hovorilo ovečkách, málo o dedovi. Zmenili sa len dve veci: muži, ktorí v bielych rukavičkách niesli rakvu, neboli z rodiny. A na rakvu sme nehodili hrudu hliny, ale pripravené lupienky ruží, ktoré sa ticho zniesli na dno jamy. Žiadny prenikavý a nekompromisný zvuk padajúceho kamenia, ktorý – ako si spomínam – pretŕhal hrádzu zadržiavaného smútku a nárekov.

„Zvuk padající hlíny nám říká, že je ten člověk už zasypaný. Je pryč, mimo nás,“ píše v knihe Vyhoštěná smrt (Kalich) česká sociologička, pedagogička a publicistka Jiřina Šiklová (1935). „Když se vynáší rakev, má se s ní také třikrát klepnout o práh, aby zemřelý vědel, že ze svého domu odchází. Z podobného důvodu majú všichni blízcí i sousedé přihodit hrst či lopatku hlíny na rakev, která je spouštěna do hrobu.“

Otvorene a zasvätene

Jiřina Šiklová o smrti na rozdiel od nás píše a hovorí často a otvorene. Podľa jej slov sa venuje témam, ktoré ju v tom-ktorom veku a životnom období prirodzene sprevádzajú a vďaka tomu píše nielen erudovane, ale aj zasvätene a citlivo

Úvod do každej kapitoly tejto útlej knižky formulovala ako fiktívny rozhovor dvoch žien, rozhovor o smrti, odchádzaní, spomienku na minulosť či polemiku o tom, čo je vhodné a čo nevhodné urobiť v konkrétnej situácii v čase, keď odchádza niekto blízky. „Máš už napsanou závěť? Čeho sa bojíš při představě vlastní smrti? Pamatuješ, když babička umírala, byli jsme u ní skoro všichni. Co bys dětem řekla, kdyby se tě třeba ptali, jestli věříš v posmrtný život nebo život na nebesích? Není to patologické mluvit o smrti, dokud člověk ještě žije?“ pýta sa raz jedna, raz druhá neznáma žena, no na otázky odpovedá Šiklová formou vlastných úvah.

Kniha je plná historických súvislostí a filozofických exkurzov, no práve vďaka týmto osobným rozhovorom a konkrétnym situáciám, v ktorých sa diskutujúce ženy ocitajú, nás autorka zámerne a nemilosrdne ponecháva v realite, ktorú sa často snažíme obísť. „Smrt jsme tzv. civilizovaně vytěsnili ze svých životů. Má proběhnout někde v nemocničních hygienických podmínkách. Když chce někdo starý o smrti vážně mluvit, většinou ho mladší odbudou mávnutím ruky: Dej pokoj, ty tady budeš do sta. Místo rozhovoru o věcech, které se mu honí hlavou a o kterých se potřebuje starý člověk nějak rozpovídat, zalepí se mu pusa takovou banalitou. V téhle knize jsem chtěla některé věci kolem lidského umírání a vztahu umírající – pozůstalí dostat zpátky do lidských rozhovorů, odkud naivně vymizely.“

Starí rodičia strácajú autoritu

Moderný štát a dostupná zdravotná starostlivosť síce pridali ľuďom niekoľko rokov života navyše, no zároveň dôchodkový systém a väčšie možnosti samostatného bývania spôsobili, že ľudia tieto roky prežívajú zväčša v samote. Izolovaní v domovoch dôchodcov, v centrách paliatívnej starostlivosti, sami vo vlastných bytoch s jednoduchým telefónom pri posteli, ďaleko od vlastných detí, vnúčat, susedov. Základom dnešnej spoločnosti a vysnívanou métou ľudí je nezávislosť a samostatnosť, trojgeneračné rodiny žijúce pod jednou strechou sú najmä v mestách výnimkou. Starí rodičia strácajú autoritu, ktorú im v minulosti prirodzene zaisťovala sociálna závislosť potomkov.

K starým rodičom sa dnes chodí občas na návštevu, deti ich nevidia v kritických situáciách, v bolestiach, nevidia ich chradnúť a odchádzať, deti nepomáhajú pri starostlivosti o nich. Ochraňujeme ich pred smrťou, nevodíme ich na geriatrické oddelenia ani na pohreby. Na rozhovory o smrti nie je čas ani priestor, dokonca ani s tými, u ktorých o jej blízkosti nepochybujeme. Smrť je síce prítomná v médiách, no má väčšinou formu tragickú, násilnú, neprirodzenú - zobrazovať prirodzenú smrť a hovoriť o nej je paradoxne nežiaduce a zriedkavé.

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba. Byť prítomný aj v terminálnom štádiu, keď sa zdá, že už dotyčný nevníma. Nájsť si preňho čas, ktorý by potom mohol nám samotným chýbať a byť príčinou výčitiek. Nechať ho hovoriť o krivdách, ktoré sám spôsobil aj o ranách, ktoré dostal, o pekných aj bolestných spomienkach z detstva, uzavrieť staré spory, povedať to, o čom sa celý život bál hovoriť.

„Nechat umírajícího mluvit znamená nechat ho dodatečně stylizovat svůj vlastní život.“ pripomína Šiklová. Umierajúci má právo na monológ, má právo udalosti vysvetľovať a aj skresľovať. Má poslednú možnosť povedať, ako on sám seba chce vidieť, a má právo na vlastnú interpretáciu svojho života. Jediné a zásadné, čo k tomu potrebuje, je prítomnosť niekoho blízkeho. Nie vyškoleného s lekárskym diplomom, ale skutočne blízkeho.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  7. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  3. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  4. Noc architektúry 2018
  5. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  6. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  7. Talent - vzdelanie - úspech
  8. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  9. Fasáda hotela Danube sa nekolauduje, investor predložil návrhy
  10. Európske univerzity a podnikatelia spoločne
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 054
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 18 977
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 178
  4. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 9 512
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 070
  6. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 4 170
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 4 096
  8. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 017
  9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 118
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 068

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Vymáhači dlhov: Ľudia sa spamätávajú, až keď ich dáme na súd

Základom je komunikovať, pretože ak si človek myslí, že po vynechanej splátke opäť zaplatí a nič sa nedeje, mýli sa.

ŠPORT

Česi porazili USA a postúpili už do semifinále

Do olympijského turnaja vstúpili rozpačito.

Neprehliadnite tiež

Do Ostravy príde Warholova múza a herečka z bondovky

Grace Jones je ikonou, jej vystúpenie sú na rozhraní koncertu a šamanského rituálu.

RECENZIA

Každé ráno sa prebúdza so strachom, že je nula. Spisovateľ platí za to, že je superstar

V slovenčine pokračuje vydávanie literárnej senzácie Môj boj.

Young Fathers pre SME: Vďaka Trainspottingu môžeme pokojne zostarnúť

Škótska trojica trvá na tom, že taký album, aký dokončuje, sme ešte nepočuli.

ROZHOVOR

Režisér filmu o Slovenských brancoch: Tí chlapci sú iní, ako si myslíme

Ukazuje, ako sa nebezpečná hra mení na politiku. Film o Slovensku je na Berlinale.