SME
Streda, 13. november, 2019 | Meniny má Stanislav
FÓRUM

Umierajúci má právo na monológ

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

Pred niekoľkými týždňami sme pochovali dedka. Všetko bolo rovnaké ako na dedinských pohreboch, ktoré som si pamätala z detstva. Veľa sa hovorilo ovečkách, málo o dedovi. Zmenili sa len dve veci: muži, ktorí v bielych rukavičkách niesli rakvu, neboli z rodiny. A na rakvu sme nehodili hrudu hliny, ale pripravené lupienky ruží, ktoré sa ticho zniesli na dno jamy. Žiadny prenikavý a nekompromisný zvuk padajúceho kamenia, ktorý – ako si spomínam – pretŕhal hrádzu zadržiavaného smútku a nárekov.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Zvuk padající hlíny nám říká, že je ten člověk už zasypaný. Je pryč, mimo nás,“ píše v knihe Vyhoštěná smrt (Kalich) česká sociologička, pedagogička a publicistka Jiřina Šiklová (1935). „Když se vynáší rakev, má se s ní také třikrát klepnout o práh, aby zemřelý vědel, že ze svého domu odchází. Z podobného důvodu majú všichni blízcí i sousedé přihodit hrst či lopatku hlíny na rakev, která je spouštěna do hrobu.“

Otvorene a zasvätene

Jiřina Šiklová o smrti na rozdiel od nás píše a hovorí často a otvorene. Podľa jej slov sa venuje témam, ktoré ju v tom-ktorom veku a životnom období prirodzene sprevádzajú a vďaka tomu píše nielen erudovane, ale aj zasvätene a citlivo

Úvod do každej kapitoly tejto útlej knižky formulovala ako fiktívny rozhovor dvoch žien, rozhovor o smrti, odchádzaní, spomienku na minulosť či polemiku o tom, čo je vhodné a čo nevhodné urobiť v konkrétnej situácii v čase, keď odchádza niekto blízky. „Máš už napsanou závěť? Čeho sa bojíš při představě vlastní smrti? Pamatuješ, když babička umírala, byli jsme u ní skoro všichni. Co bys dětem řekla, kdyby se tě třeba ptali, jestli věříš v posmrtný život nebo život na nebesích? Není to patologické mluvit o smrti, dokud člověk ještě žije?“ pýta sa raz jedna, raz druhá neznáma žena, no na otázky odpovedá Šiklová formou vlastných úvah.

Kniha je plná historických súvislostí a filozofických exkurzov, no práve vďaka týmto osobným rozhovorom a konkrétnym situáciám, v ktorých sa diskutujúce ženy ocitajú, nás autorka zámerne a nemilosrdne ponecháva v realite, ktorú sa často snažíme obísť. „Smrt jsme tzv. civilizovaně vytěsnili ze svých životů. Má proběhnout někde v nemocničních hygienických podmínkách. Když chce někdo starý o smrti vážně mluvit, většinou ho mladší odbudou mávnutím ruky: Dej pokoj, ty tady budeš do sta. Místo rozhovoru o věcech, které se mu honí hlavou a o kterých se potřebuje starý člověk nějak rozpovídat, zalepí se mu pusa takovou banalitou. V téhle knize jsem chtěla některé věci kolem lidského umírání a vztahu umírající – pozůstalí dostat zpátky do lidských rozhovorů, odkud naivně vymizely.“

Starí rodičia strácajú autoritu

Moderný štát a dostupná zdravotná starostlivosť síce pridali ľuďom niekoľko rokov života navyše, no zároveň dôchodkový systém a väčšie možnosti samostatného bývania spôsobili, že ľudia tieto roky prežívajú zväčša v samote. Izolovaní v domovoch dôchodcov, v centrách paliatívnej starostlivosti, sami vo vlastných bytoch s jednoduchým telefónom pri posteli, ďaleko od vlastných detí, vnúčat, susedov. Základom dnešnej spoločnosti a vysnívanou métou ľudí je nezávislosť a samostatnosť, trojgeneračné rodiny žijúce pod jednou strechou sú najmä v mestách výnimkou. Starí rodičia strácajú autoritu, ktorú im v minulosti prirodzene zaisťovala sociálna závislosť potomkov.

K starým rodičom sa dnes chodí občas na návštevu, deti ich nevidia v kritických situáciách, v bolestiach, nevidia ich chradnúť a odchádzať, deti nepomáhajú pri starostlivosti o nich. Ochraňujeme ich pred smrťou, nevodíme ich na geriatrické oddelenia ani na pohreby. Na rozhovory o smrti nie je čas ani priestor, dokonca ani s tými, u ktorých o jej blízkosti nepochybujeme. Smrť je síce prítomná v médiách, no má väčšinou formu tragickú, násilnú, neprirodzenú - zobrazovať prirodzenú smrť a hovoriť o nej je paradoxne nežiaduce a zriedkavé.

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba. Byť prítomný aj v terminálnom štádiu, keď sa zdá, že už dotyčný nevníma. Nájsť si preňho čas, ktorý by potom mohol nám samotným chýbať a byť príčinou výčitiek. Nechať ho hovoriť o krivdách, ktoré sám spôsobil aj o ranách, ktoré dostal, o pekných aj bolestných spomienkach z detstva, uzavrieť staré spory, povedať to, o čom sa celý život bál hovoriť.

„Nechat umírajícího mluvit znamená nechat ho dodatečně stylizovat svůj vlastní život.“ pripomína Šiklová. Umierajúci má právo na monológ, má právo udalosti vysvetľovať a aj skresľovať. Má poslednú možnosť povedať, ako on sám seba chce vidieť, a má právo na vlastnú interpretáciu svojho života. Jediné a zásadné, čo k tomu potrebuje, je prítomnosť niekoho blízkeho. Nie vyškoleného s lekárskym diplomom, ale skutočne blízkeho.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  2. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  3. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať
  4. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  5. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  6. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  7. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  8. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE
  1. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  2. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  4. Prezentácia zahraničných partnerských univerzít na EUBA
  5. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  6. Nové palivo E10 zníži emisie v doprave
  7. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou
  8. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  9. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  10. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  1. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 12 559
  2. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 10 443
  3. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 9 464
  4. Pre prácu v banke sú nevyhnutné tri schopnosti. Máte ich? 7 492
  5. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 5 788
  6. Nový Volkswagen Golf a jeho 7 zásadných noviniek 5 304
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 5 239
  8. Vykurujete plynom? Využite špeciálnu ponuku od ZSE 5 045
  9. VIVO! prišlo do Bratislavy 4 833
  10. Vyjadrením bohatstva nie sú peniaze, ale múdrosť 4 327

Hlavné správy zo Sme.sk

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Kočner sa v Threme o Čeredejevovi vyjadroval ako o koňovi Petra Tótha.

Marian Kočner na súde.
INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty, rodičia sa boja. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Dobré ráno

Dobré ráno: Odchod z ´Ndranghety stojí život aj ženy mafiánov

Talianskym ženám pomáha organizácia.

Podcast Dobré Ráno
Stĺpček Petra Schutza

Kočner je len obyčajný mentálne zaostalejší hochštapler tretej triedy

Potvrdzujú to únikové vlny z Threemy.

Peter Schutz.