FÓRUM

Umierajúci má právo na monológ

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

KNIHA TÝŽDŇA / VYHOŠTĚNÁ SMRT

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba

Pred niekoľkými týždňami sme pochovali dedka. Všetko bolo rovnaké ako na dedinských pohreboch, ktoré som si pamätala z detstva. Veľa sa hovorilo ovečkách, málo o dedovi. Zmenili sa len dve veci: muži, ktorí v bielych rukavičkách niesli rakvu, neboli z rodiny. A na rakvu sme nehodili hrudu hliny, ale pripravené lupienky ruží, ktoré sa ticho zniesli na dno jamy. Žiadny prenikavý a nekompromisný zvuk padajúceho kamenia, ktorý – ako si spomínam – pretŕhal hrádzu zadržiavaného smútku a nárekov.

„Zvuk padající hlíny nám říká, že je ten člověk už zasypaný. Je pryč, mimo nás,“ píše v knihe Vyhoštěná smrt (Kalich) česká sociologička, pedagogička a publicistka Jiřina Šiklová (1935). „Když se vynáší rakev, má se s ní také třikrát klepnout o práh, aby zemřelý vědel, že ze svého domu odchází. Z podobného důvodu majú všichni blízcí i sousedé přihodit hrst či lopatku hlíny na rakev, která je spouštěna do hrobu.“

Otvorene a zasvätene

Jiřina Šiklová o smrti na rozdiel od nás píše a hovorí často a otvorene. Podľa jej slov sa venuje témam, ktoré ju v tom-ktorom veku a životnom období prirodzene sprevádzajú a vďaka tomu píše nielen erudovane, ale aj zasvätene a citlivo

Úvod do každej kapitoly tejto útlej knižky formulovala ako fiktívny rozhovor dvoch žien, rozhovor o smrti, odchádzaní, spomienku na minulosť či polemiku o tom, čo je vhodné a čo nevhodné urobiť v konkrétnej situácii v čase, keď odchádza niekto blízky. „Máš už napsanou závěť? Čeho sa bojíš při představě vlastní smrti? Pamatuješ, když babička umírala, byli jsme u ní skoro všichni. Co bys dětem řekla, kdyby se tě třeba ptali, jestli věříš v posmrtný život nebo život na nebesích? Není to patologické mluvit o smrti, dokud člověk ještě žije?“ pýta sa raz jedna, raz druhá neznáma žena, no na otázky odpovedá Šiklová formou vlastných úvah.

Kniha je plná historických súvislostí a filozofických exkurzov, no práve vďaka týmto osobným rozhovorom a konkrétnym situáciám, v ktorých sa diskutujúce ženy ocitajú, nás autorka zámerne a nemilosrdne ponecháva v realite, ktorú sa často snažíme obísť. „Smrt jsme tzv. civilizovaně vytěsnili ze svých životů. Má proběhnout někde v nemocničních hygienických podmínkách. Když chce někdo starý o smrti vážně mluvit, většinou ho mladší odbudou mávnutím ruky: Dej pokoj, ty tady budeš do sta. Místo rozhovoru o věcech, které se mu honí hlavou a o kterých se potřebuje starý člověk nějak rozpovídat, zalepí se mu pusa takovou banalitou. V téhle knize jsem chtěla některé věci kolem lidského umírání a vztahu umírající – pozůstalí dostat zpátky do lidských rozhovorů, odkud naivně vymizely.“

Starí rodičia strácajú autoritu

Moderný štát a dostupná zdravotná starostlivosť síce pridali ľuďom niekoľko rokov života navyše, no zároveň dôchodkový systém a väčšie možnosti samostatného bývania spôsobili, že ľudia tieto roky prežívajú zväčša v samote. Izolovaní v domovoch dôchodcov, v centrách paliatívnej starostlivosti, sami vo vlastných bytoch s jednoduchým telefónom pri posteli, ďaleko od vlastných detí, vnúčat, susedov. Základom dnešnej spoločnosti a vysnívanou métou ľudí je nezávislosť a samostatnosť, trojgeneračné rodiny žijúce pod jednou strechou sú najmä v mestách výnimkou. Starí rodičia strácajú autoritu, ktorú im v minulosti prirodzene zaisťovala sociálna závislosť potomkov.

K starým rodičom sa dnes chodí občas na návštevu, deti ich nevidia v kritických situáciách, v bolestiach, nevidia ich chradnúť a odchádzať, deti nepomáhajú pri starostlivosti o nich. Ochraňujeme ich pred smrťou, nevodíme ich na geriatrické oddelenia ani na pohreby. Na rozhovory o smrti nie je čas ani priestor, dokonca ani s tými, u ktorých o jej blízkosti nepochybujeme. Smrť je síce prítomná v médiách, no má väčšinou formu tragickú, násilnú, neprirodzenú - zobrazovať prirodzenú smrť a hovoriť o nej je paradoxne nežiaduce a zriedkavé.

Blízkosť v posledných chvíľach a rozhovory považuje Šiklová za to podstatné a najlepšie, čo môžeme urobiť pre odchádzajúceho a aj pre seba. Byť prítomný aj v terminálnom štádiu, keď sa zdá, že už dotyčný nevníma. Nájsť si preňho čas, ktorý by potom mohol nám samotným chýbať a byť príčinou výčitiek. Nechať ho hovoriť o krivdách, ktoré sám spôsobil aj o ranách, ktoré dostal, o pekných aj bolestných spomienkach z detstva, uzavrieť staré spory, povedať to, o čom sa celý život bál hovoriť.

„Nechat umírajícího mluvit znamená nechat ho dodatečně stylizovat svůj vlastní život.“ pripomína Šiklová. Umierajúci má právo na monológ, má právo udalosti vysvetľovať a aj skresľovať. Má poslednú možnosť povedať, ako on sám seba chce vidieť, a má právo na vlastnú interpretáciu svojho života. Jediné a zásadné, čo k tomu potrebuje, je prítomnosť niekoho blízkeho. Nie vyškoleného s lekárskym diplomom, ale skutočne blízkeho.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 649
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 917
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 719
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 484
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 470
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 115
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 491
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 567
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 511
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 188

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

Neprehliadnite tiež

Denzel Washington nevyzeral šťastne. Je za černošskými Oscarmi politika?

Vlani na Oscara stačil priemer, tento rok už nie.

Vedel som, že tie Oscary pokašlem, hovoril moderátor (najlepšie komentáre)

Filmové hviezdy priniesli na pódium rôzne poďakovania, ako aj politické komentáre.

Matt, Ben a Casey. Z hercov na odstrel sa stali oscaroví víťazi

Bratia Affleckovci a Matt Damon to dotiahli ďaleko. Ale inde, ako si mysleli.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop