Dvojfarebná fuga, považovaná za prvý abstraktný obraz vôbec, očarila aj Silviu Van Espenovú zoZahorian&co Gallery.
Bolo to obdobie jednej z najväčších revolúcií vo výtvarnom umení. Vo svojej ére spôsobilo veľký rozruch. Pretože to bolo niečo úplné iné ako všetko dovtedy videné.
„A aj od toho sa odvíja hodnota obrazu, čo mňa ako galeristku zaujíma,“ ukazuje na svoj obľúbený obraz, Dvojfarebnú fugu od Františka Kupku Silvia Van Espen, kunsthistorička a umelecká riaditeľka Zahorian&co Gallery.
Kupka ju namaľoval v roku 1912 a v tom roku bola vystavená i na jesennom salóne v Paríži. Je považovaná za prvý abstraktný obraz vôbec.
„Kupka sa ním posunul do iného akoby hudobného sveta. Fuga je echo na muziku Johanna Sebastiana Bacha. Veril, že môže existovať niečo medzi sluchom a zrakom, niečo, čo vie zviditeľniť. Že dokáže stvoriť fugu z farieb rovnako, ako ju Bach stvoril z hudby,“ vysvetľuje Van Espenová a poznamenáva, že Kupka to mal podložené vedeckou teóriou, ktorá pojednávala o syntéze alebo prepojení zmyslov.
František Kupka: Dvojfarebná fuga, 1912.
Umelec má byť mystik
- 210 x 200 cm
- Národní Galerie, Praha
„Hovoril, že poslaním maliara je zviditeľniť ľuďom nepoznané. Umelec má byť niečo ako bystrý mystik, ktorý osvetlí spoznané zákonitosti. Tvrdil, že umelec musí držať krok s dobou a musí mať znalosti o vedeckých poznatkoch, ktoré sa dejú. Prelom dvadsiateho storočia bol na ne bohatý. Elektrina, verejné osvetlenie, preto aj rozklad svetla a farieb. Vtedy vynašli napríklad aj röntgen a na Kupkovom obraze Portrét hudobníka G. Follota je mužská postava rozrezaná silnými ostrými čiarami. Zrazu sme dokázali vidieť dovnútra človeka a hmota prestala byť ohraničená,“ hovorí kunsthistorička.
