Tu bdel a modlil sa celú noc, kým si poňho neprišli Židia, ktorí ho postavili pred veľradu a zháňali svedectvo, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Tu stál pred Pilátom, ktorý ho dal zbičovať a vydal na ukrižovanie. Tadiaľto ho aj s tŕňovou korunou na hlave viedli na Golgotu.
Nemusíte byť práve v Jeruzaleme, aby ste si mohli predstaviť útrpnú cestu Ježiša.
Na lúkach medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou, ktorá pre väčšinu turistov znamená len zastávku v Spišskom salaši či pri prameni minerálnej vody, nájdete niekoľko zdanlivo nezmyselne postavených kaplniek a Božích múk.
No keď sa mapa tejto krajiny obráti o 90 stupňov doľava, kaplnky sa v mierke 1:1 kryjú s polohami miest v Jeruzaleme, ktoré sa tradične spájajú s poslednými dňami Ježiša Krista.
Getsemanská záhrada mohla byť na mieste dnes už nejestvujúceho parku Rybníky pri Jablonove, Herodesov palác môže symbolizovať Kaplnka sv. Rozálie, pevnosť Antónia - sídlo Pontského Piláta, zas Kaplnka sv. Františka Xaverského. Hradby starého Jeruzalema by potom označoval systém siedmich božích múk, ktoré sa nachádzajú po obvode Pažice. Aj diaľkové pohľady evokujú krajinu okolo Jeruzalema.
Novoveká kalvária
V roku 2001 prišiel s touto myšlienkou krajinár Peter Jančura z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia z Banskej Bystrice spracovával hodnoty krajinného rázu Spiša. Na základe poznatkov z Kalwarie Zebrzydowskej v Poľsku sa rozhodol preskúmať, či drobné cirkevné stavby v okolí Spišskej Kapituly nemôžu vzájomne nejako súvisieť.
Súviseli, preto Jančura označil krajinný priestor ako Spišský Jeruzalem.
„Tvorcovia dokonale využili tunajší travertín, podarilo sa im vytvoriť optickú predstavu kamenných hradieb Jeruzalema. Aj teplá klíma Pažice evokuje prírodu Palestíny a Izraela,“ opisuje aj vedúci archivár biskupstva v Spišskom Podhradí Vladimír Olejník, ktorý pred dvoma rokmi sám skúmal kaplnky na Pažici a na Sivej brade.
Ak by bola téza o Spišskom Jeruzaleme pravdivá, toto miesto by predstavovalo najstaršiu kalváriu na Slovensku postavenú v štýle tzv. Calvario Jerusalem, kopírujúcej topografiu Jeruzalemu. Podobne sú postavené aj talianska Sacro Monte di Varallo či spomínaná poľská Kalwaria Zebrzydowska zo začiatku 17. storočia nachádzajúca sa medzi Krakovom a Wadowicami.
Na Slovensku máme síce 113 kalvárii, tie, ktoré poznáme z Banskej Štiavnice, Prešova, Bratislavy či Košíc, už Ježišovu krížovú cestu znázorňovali len schematicky. „V 19. storočí sa kalvárie transformovali do štrnástich zastavení, ktoré dnes možno vidieť prakticky v každom katolíckom chráme,“ vysvetľuje Olejník.
Kaplnka svätého kríža.
Už v 13. storočí?
Podľa Olejníka treba brať Jančurovu hypotézu vážne, hoci za súčasného poznania prameňov ju nevieme podložiť ani vyvrátiť.
Jeho vlastný prieskum síce viaceré predpoklady krajinárov potvrdil, ale zostávajú aj isté pochybnosti o začiatkoch výstavby: „Žiadny z archívnych dokumentov nespomína kostolík či kláštor nijakého križiackeho rádu, ktorý mal byť iniciátorom celej kalvárie. Pritom dokumentov z obdobia 13. - 17. storočia je relatívne dosť veľké množstvo. Možné miesto Kláštora sv. Martina bolo síce v 70. rokoch 20. storočia archeologicky skúmané, no výskum priniesol viac otázok ako odpovedí,“ dodáva Olejník.
„O tom, že by sa Pažica bola vnímala ako Jeruzalem, nie je jediná písomná zmienka. Všetko je v oblasti teórie a dohadov,“ pripomína aj historik Ivan Chalupecký.
Spišským staviteľom ako predloha mohla slúžiť aj kalvária v Zebrzydowiciach. Túto možnosť naznačuje aj fakt, že krakovský kanonik Jozef Bernard Zebrzydowski bol v polovici 17. storočia zároveň farárom v niekoľkých zálohovaných spišských mestách vrátane Spišského Podhradia.
Z dokumentov vyplýva aj to, že sa priatelil s prepoštom Jurajom Bársonyim, ba aj s vtedajším majiteľom Spišského hradu a spišským županom grófom Štefanom Csákym.
Práve oni a neskôr najmä jezuiti zohrali kľúčovú rolu pri vzniku kaplniek. Aby ľudí prilákali naspäť ku katolíckej viere, používali mystériá, často sprevádzané nočnými ilumináciami. Hrali divadelné predstavenia, ktoré trvali aj niekoľko dní pred Veľkou nocou. Mystéria predstavovali časť evanjelií, ktoré opisovali poslednú večeru, zajatie, súdenie Krista, jeho smrť a uloženie do hrobu a zmŕtvychvstanie. Lúky nad Kapitulou mohli pašiovým hrám vytvárať ideálnu prírodnú scenériu.
Kaplnka sv. Františka Xaverského.
Čaká sa na obnovu
Zahraničný turista, ktorý na Pažicu zablúdi, nebude zrejme o podobných úvahách nič tušiť, ak si náhodou predtým v informačnom centre nenašiel brožúrku k projektu Terra Incognita. Spišský Jeruzalem patril totiž medzi trinásť kľúčových podujatí Košického samosprávneho kraja v rámci vlaňajšieho Európskeho hlavného mesta kultúry.
Aj tak však zrejme pocíti genius loci tohto špecifického miesta nachádzajúceho sa pod siluetou Spišského hradu. „Toto miesto je samo osebe mystické s podmanivou atmosférou, tak pre veriacich ako aj pre laikov,“ tvrdí Jančura.
Barokové kaplnky dnes neslúžia liturgiám, odpustová slávnosť sa koná raz ročne iba v Kaplnke sv. Kríža. Predvlani sa síce pripravila štúdia obnovy celej krajiny, pre spišské biskupstvo je však nateraz prioritou obnova iných pamiatok vrátane Katedrály sv. Martina.
Mysticky pôsobiacu krajinu môžu využívať na meditácie predovšetkým poslucháči kňazského seminára z blízkej Kapituly. Pre dvoma rokmi sa na týchto miestach konala krížová cesta. Väčšia akcia sa však na Pažici chystá 13. a 14. septembra. Košický i Prešovský samosprávny kraj zriadili s ďalšími partnermi neziskovú organizácia Pro Comitatu, ktorá sa má starať o budúce využitie tohto miesta. Boli by radi, keby sa Spišský Jeruzalem stal novým bodom na mape náboženskej turistiky, ktorá má u nás silnú tradíciu.
