A svetové hudobné časopisy ich považujú za novodobých spasiteľov rock‘n‘rollu. Sú skutočne tou očakávanou mladou krvou, alebo ich význam prifarbili médiá a nahrávacie spoločnosti?
V septembrovom vydaní časopisu The Rolling Stone sa objavil titulok: „Rock sa vrátil!“ a s ním magazín vytypoval niekoľko mien, ktoré v najbližších rokoch ovplyvnia populárnu hudbu. Medzi nimi nie sú zástupcovia androidných nu-metalových skupín ani britpopoví nasledovníci, neopunkeri či citliví moderní folkrockeri.
Z garáže
Dnešné talenty vyrastajú v garáži. Okrem podobných názvov ich spája viera v jednoduchý rytmus, základný gitarový motív a prenikavý spev. Na rozdiel od melancholických, sebaspytujúcich predchodcov z minulého desaťročia neplačú. Chcú sa zabávať.
Hlavnými vinníkmi šialenstva sú piati Newyorčania The Strokes, ktorí sa roku 2001 z undergroundu vyšvihli až do vysielania MTV. Potom už každá veľká firma chcela mať v stajni „niečo ako Strokes“. Obdivovateľov newyorského punkrockového soundu zo 60. a 70. rokov nasledovali ďalšie skupiny.
Návrat rocku v tej najčistejšej podobe sa podľa hudobných časopisov stal najsviežejšou vecou v hudbe za posledné roky, zatiaľ čo ostatní ho považujú za neoriginálny kalkul. „Prvá vlna týchto skupín, kam patria The Strokes a The White Stripes, bola vzrušujúca a zostane s nami dlhší čas,“ povedal pre BBC Joe Taylor, hudobný editor magazínu Record of The Day. „Ale dnes má každá nová skupina čierne vlasy, čierne šaty. Keďže vyhlási, že je ovplyvnená New Yorkom, dostane zmluvu a vydá album. Začína to byť pekne nudné.“
Vzrušujúco krátke
Je viac ako pravdepodobné, že z garážovej vlny sa stane móda. Švédsky objav The Hives, ktorého členovia sa obliekajú do čierno-bielych rovnošiat, predal zo svojho najnovšieho albumu 100-tisíc kusov. Detroitské duo The White Stripes, zložené z iba gitaristu a bubeníčky, reviduje bluesové korene. Ich tretí album White Blood Cells preskočil hranicu 250-tisíc nosičov. Dvakrát toľko predala z debutu Is This It newyorská senzácia The Strokes. Capitol Records teraz vkladá veľké nádeje do austrálskych mladíkov The Vines a ich albumu Highly Evolved.
„Veľa tých pesničiek je vzrušujúcich aj preto, že sú krátke,“ myslí si Little Steven Van Zandt, inak gitarista skupiny Brucea Springsteena. Van Zandtova rozhlasová šou Little Steven Undergorund Garage odmieta dnešný stredný prúd zložený z nu-metalu, rapu a popu. „Nič proti nim nemám, ale nedostatok výberu hudby mladú generáciu odvádza od zaujímavých vecí. Musí sa to zmeniť, nie je to v poriadku.“
Bývalým garážovým skupinám praje súčasný stav hudobného šoubiznisu, odkiaľ zmizla akákoľvek prirodzenosť a vzrušenie. Tieto kapely sa, na rozdiel od mainstreamu, vracajú ku koreňom rock‘n‘rollu. Existujú však oprávnené pochybnosti, či práve ony budú tými vyvolenými. Budú dosť silné, aby vytrvali v nemilosrdnej mašinérii zábavy?
Päťdesiat opilcov
Na starú rockovú hudbu sa aj v minulom desaťročí odvolávalo mnoho jedincov, a skončili zabudnutí. Lenže rock v podaní The Strokes alebo The White Stripes dlho neznel tak surovo ako dnes. „Sú dobrí ako Nirvana, ale je ešte príliš skoro hovoriť o tom, či sa stanú hlasom budúcej generácie,“ povedal pre internetový server BBC hudobný promotér Paul Cox.
The Hives vyrástli na švédskych punkových skupinách, ale boli sklamaní, keď sa z ich hrdinov neskôr stali násilníci a sympatizanti extrémnej pravice. Rozčarovaní touto skutočnosťou sa obrátili na nahrávky 50. a 60. rokov - k Little Richardovi alebo Yardbirds. „Boli to najlacnejšie nahrávky,“ hovorí člen kapely Almqvist pre agentúru AP.
Podľa jeho teórie rockovú hudbu vynašlo päťdesiat opitých ľudí, ktorí sa chceli zabaviť: „Vidím ju ako jednoduchú a čistú vec. Je v poriadku vedieť iba dva akordy, ak sú to tie správne dva akordy.“
PETER BÁLIK
