Pri svojom prvom filme ste použili celkom dobrý trik, keďže je akoby nakrútený dieťaťom na fotoaparát. Prípadné chyby teda môžete naň zvaliť. Neurobili ste to zámerne?
Áno aj nie. Pôvodne som chcel mať film špinavší až punkový s oveľa väčším množstvom chýb, ale nakoniec ma producent aj distribúcia dotlačili do uhladenejšej verzie. Natočili sme to prívetivejšie pre diváka, nejaké chyby sme len dorábali.
Báli ste sa, že by publikum „špinavšiu“ verziu neprijalo?
Tam nešlo ani tak o dramaturgiu ako skôr o kvalitu záberov. Ak si niečo menej dokonalé pustíte na mobile, počítači alebo hoci aj na plazmovej obrazovke, je to stále v poriadku, ale keď si to pustíte v kine, pôsobí to roztrasene. Pri testovacej projekcii nám bolo zo záberov až nevoľno. Museli sme potom vyrobiť tlmič na kameru, aby sme zmiernili rozkyv záberov. Teraz je z toho vlastne láskavý film.
