Poznáte knihu Mapa a územie? U nás sme toto dielo mohli čítať v českom preklade. Napísal ju Michel Houellebecq. V roku 2010 mu za ňu udelili Goncourtovu cenu. Hrdinom románu je Jed Martin. Fotograf, ktorý sa preslávil fotografovaním máp. Fotografoval mapy z rôznych uhlov. Snímky zväčšoval a zvláštnym spôsobom inštaloval. S cieľom ukázať relativitu vzťahu mapy a zobrazeného územia.
Relativita čohokoľvek je pre Houellebecqa metaforou, okolo a vnútri ktorej protagonisti románu uvažujú o súčasnom svete. Napríklad: Teórie, ktoré bohorovne predvídajú vývoj ekonomických javov, pripadali (ekonómke) Helene ako šarlatánstvo. Udivovalo ju, že sa za ekonómiu udeľuje Nobelova cena, akoby táto veda bola rovnako metodologicky seriózna a presná ako fyzika či chémia.
Jeden z recenzentov knihy zistil, že Houellebecq nie je originálny. Metaforu mapy prevzal od poľského filozofa Alfreda Korzybského. Ten už v roku 1920 napísal: Svet interpretujeme pomocou abstrakcií, ktoré by sme si nemali zamieňať s reálnym svetom. Ľubovoľné územie je znázornené na množstve rozličných máp. Každú vyhotovili pre špecifické potreby. Mapa, v ktorej by boli zahrnuté prednosti všetkých týchto máp, nemá praktické využitie. Korzybski upozornil, že jeho prímer sa vzťahuje najmä na ekonomiku: Aj ten najlepší ekonomický model je iba provizórnou aproximáciou, ktorú možno uplatniť iba v niektorých situáciách. O trinásť rokov vypukla svetová kríza.
Knihu s rovnakým názvom ako Houellebecq vydal nedávno aj Allan Greenspan. Donedávna prezident americkej federálnej banky. Muž, ktorý uveril, že ekonómovia zvládli globálne procesy tak, že ich už nič nemôže prekvapiť. Po nedávnych otrasoch globálnej ekonomiky, ktoré vyvolali najväčšiu hospodársku krízu v povojnovom období, pripustil, že išlo o najväčší omyl jeho života. Greenspan, dnes už penzista, vo svojej knihe píše: Ľudské správanie nemožno opísať racionálne. Relatívne sú aj ekonomické prognózy a modely. Ekonomické zákony, keby bola ekonomika vedou, by museli fungovať - bez ohľadu na dobu, krajinu a systém - rovnako. Túto požiadavku však ekonomika nespĺňa. V istých situáciách, keď sa organicky prepoja vedecké poznatky so skúsenosťou s intuíciou, však môžu byť výsledky v zhode so skutočnosťou.
Francúzsky spisovateľ a americký ekonóm napísali knihu s rovnakým názvom. Obe majú úspech, ale každá iba v rámci kultúry, ktorej sú plodom. Recenzent z Financial Times však pripomína: prezident Fedu môže spôsobiť oveľa väčšie škody ako nositeľ Goncourtovej ceny.
