G. G. Márquez mal rád československý socializmus a Fidela Castra.
Krátko pred smrťou korunovali kolumbijského spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza za jednu z najvplyvnejších osobností v histórii krajiny. Bol ňou, hoci na rozdiel od mnohých latinskoamerických spisovateľov a umelcov do politiky nikdy nevstúpil.
Nebol ako spisovateľ Rómulo Gallegos, ktorý sa stal v roku 1948 prezidentom Venezuely a neskôr doživotným senátorom, alebo prozaik Mario Vargas Llosa, ktorý sa v roku 1990 neúspešne uchádzal o post prezidenta Peru a neskôr založil vlastnú politickú stranu, či básnik Pablo Neruda, čo v roku 1969 kandidoval za čilských komunistov za prezidenta a neskôr bol za éry prezidenta Salvadora Allendeho veľvyslancom v Paríži.
