Pri prekladaní Patriarchovej jesene som v románe objavil normalizované Československo a vládu jednej strany.
Gabriel García Márquez bol najskôr pre mňa jedným zo spisovateľov ‚výbuchu‘ latinskoamerickej literatúry (el boom latinoamericano), s ktorou som sa zoznamoval od prvého ročníka vysokoškolských štúdií. V hladovej literárnej doline normalizácie sedemdesiatych rokov bolo úžasné objavovať a študovať Borgesa, Cortázara, Vargasa Llosu, Fuentesa, Rulfa, atď. Niečo v prekladoch do slovenčiny a češtiny (v niektorých prípadoch bez uvedenia prekladateľa, inokedy knihy predávané podpultovo), ale veľmiskoro aj v pôvodnom znení.
Garcíu Márqueza som objavil v origináli jeho románu Sto rokov samoty. Až neskôr som si prečítal jeho poviedkové prvotiny. Roku 1975 som sa dostal k novinke El otoño del patriarca a zhltol som ho rovnako ako predchádzajúce prózy autora. Keď mi o niekoľko mesiacov moja profesorka Nelida Noskovičová navrhla, aby som to preložil, pretože sa k tomu nikto veľmi nemá, neváhal som, hoci s prekladaním knižného textu som nemal skoro nijaké skúsenosti. Patriarchova jeseň vyšla roku 1978 v Slovenskom spisovateľovi vďaka mojej tvrdohlavosti a najmä vďaka výdatnej pomoci redaktorky Kataríny Juskovej.
Patriarchova jeseň je kritika svojvôle nejakého latinskoamerického gerontokrata. O tom kontinente a jeho histórii som mal len knižné poznatky. Hrozilo teda, že preklad bude suchopárny, teoretický, nezažitý. Ja som však v tom románe už pri prvom čítaní objavil normalizované Československo, dlhoročnú vládu jednej strany, dobrovoľnú alebo nanútenú amnéziu mnohých udalostí... no a o starcov pri moci tiež nebola núdza. Takže sa to prekladalo dosť spontánne napriek tomu, že niektoré vety sa ťahali cez štyri strany. Stačilo otvoriť denník Pravda s Brežnevovým alebo Husákovým portrétom.
García Márquez teda hovoril aj o nás. Aspoň mne sa zdalo, že kritizuje aj komunizmus, a tak som to aj prekladal. S radosťou, ako pašerák zakázaných názorov. Až neskôr som sa dozvedel o jeho nekritickom priateľstve s Fidelom Castrom a jeho častých návštevách na Kube. (V jednom rozhovore si dokonca pochvaľoval spoluprácu s F. Castrom, ktorého považoval za dvorného poradcu na balistiku. Vždy keď sa vraj na jeho stránkach strieľa, tak to konzultuje s Fidelom!) Ako osoba ma prestal zaujímať a jeho ďalšie knihy som dočítaval už len z profesionálnej povinnosti. I dnes si myslím, že to najlepšie bolo na začiatku.
Autor: Peter Brabenec, prekladateľ, v roku 1981 emigroval do Francúzska
